#8. One Way or Another

               Ďalšia časť už dnes ak nevadí, dúfam, že sa páči :)

-

Stála som pred triedou a usmievala som sa jak idiot. Našťastie už tie bláznivé baby neboli za mnou.
,,Prosím? " zdvihla som mobil. ,,Ahoj,  ja ja..cítim sa divne, prečo si ma nezobudila? A si v poriadku?" strachoval sa Harry. ,,Som v poriadku. No ja, Harry..budila som ťa, len si tak zlato spal a ja som sa dosť ponáhľala vieš," odpovedala som mu trošku smutne.
Mala som ho rada, skutočne rada. ,,Nabudúce ma ale zobuď keby zaspím, okej?"
,,Dobre neboj sa, ale keď ty tak zlato spinkáš a popritom si potichúčky pochrapkávaš!!"
povedala som mu a zasmiala som sa a vošla som na ženské záchody. 
Nikto tam našťastie nebol. ,,Ale ja nechrápem!" začal sa smiať. Obaja sme sa smiali v telefone. 
,,Chcem ťa dnes vidieť," povedal po chvíľke. ,,Aj ja teba, ale nemôžem. Mama mi dala zaracha, za to, že som včera prišla tak neskoro. A k tomu mám dnes prácu v bare," odpovedala som mu smutne. Aj ja som ho chcela vidieť..cítila som sa s ním vážne dobre a chýbal mi..
,,To fakt?" povedal prekvapene. ,, My ideme s chalanmi na jeden krátky benefičný koncert, ktorý je v jednej nemocnici, pár kilometrov od Londýna. Nicki kedy ti začína práca?" spýtal sa ma. ,,Veľa sťastia na koncerte, a v bare už o 16.00 tam musím byť," odpovedala som mu. ,,Nám koncert začína o 11..neviem či to stihnem...ale nechcem aby si tam bola sama," povedal starostlivo. ,,Otvára sa, ale až o 17.00 Harry..a vieš dnes som tam do polnoci," povedala som smutne. V tom zazvonilo a ja som vedela, že musím ísť na hodinu.
,,O bože to fakt? Do polnoci?" povedal udivene no zacítila som v jeho hlase starosť. 
,,Harry ja už musím ísť, prepáč.." povedala som mu smutne, ked som vychádzala zo záchodov, rovno do učebni Biológie. ,,Ešte sa ti ozvem, dávaj si pozor, ahoj," povedal a zložil.


Zdalo sa mi, že každá hodina v škole sa strašne vlečie. Niektoré baby ma prepalovali ich pohľadmi. Melanie dnes v škole nebola čo ma prekvapilo, a preto som jej zavolala.
,,Mel kde si? Si v poriadku?" zaujímala som sa keď mi zdvihla mobil. ,,Hej som, len som ochorela, mám chrípku, Nicki," povedala chrapľavým hlasom. 
,,Vylieč sa, ja už musím isť pá," povedala som jej a zložila som. Keď som išla po vyučovaní na obed do školskej jedálne, zastavilo ma asi 10 ročné dievčatko. 
,,Ahoj, dáš mi podpis?" spýtala sa. Mala na sebe jarné šatočky a na to malo lahkú bundičku. Usmievalo sa na mňa a čakalo na moju reakciu. 
,,Ja? A prečo? " spýtala som sa jej a tiež som sa na ňu usmiala. ,,Ved ty si dievča Harryho, nie? Teraz ste spolu a on ťa ľúbi. Tak chcem tvoj podpis, budem šťastná," povedala milo.
Skoro ma to dojalo. Nečakala som to. Bola zlatá. Objala som ju a dala som jej podpis.
Chcela som jej niečo povedať, ale nedokázala som to. 
Rýchlo som sa naobedovala a išla som hneď na autobus a domov. 

Prvé čo som urobila, ked som prišla domov, bolo, že som sa vyvalila na posteľ.
 Išla som sa učiť na test z matematiky, ale nakoniec ma toto "chcetie" do učenia po 15 minútach prešlo a nechala som to na nedeľu. Aj tak je test z rovníc a nerovníc až v pondelok.
 Napadlo ma, že zavolám Harrymu. ,,Ahoj? Ako sa darilo?" spýtala som sa ho, keď mi po dlhom vyzvánaní zdvihol. No nebol to Harry. Počula som tam ženský hlas, ako sa smeje a Harryho hlas ako sa smeje tiež, no moc som nepočula len tú babu ako opakuje: ,,Harry ! Ach Harry! Prrečooo??" opakovala. Práve keď som chcela zložiť, lebo som mala toho dosť,  zakričala tá baba : ,,Pobozkaj ma," 
Domyslela som si, že zdvihol mobil omylom. Mala som nervy a bola som smutná, zložila som a hodila som mobil celou silou do postele.  Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som sa rozplakala. Klesla som na kraj postele a plakala som. Myslela som si, že to Harry bral tak ako ja, no asi som sa mýlila.
Asi polhodinu som sedela s tečúcimi slzami pri posteli, no musela som ísť do práce. 
Rýchlo som si utrela fľaky od slz a premaľovala som sa. Musela som sa prezliecť, lebo som si tielko a aj košelu umazala od špirály. Obliekla som si čierny nátelník a dala som si bledé rifle, a tie biele conversky. Do tašky som si hodila kozmetickú taštičku a pod. A hlavne to biele tielko čo tam potrebujem, no zobrala som si čisté, keďže som to prvé mala od špirály. 
Zavolala som si taxík, lebo som nemala moc času. 
Taxík ma vyhodil ma presne pred barom (klubom) Adiooos. Vonku začalo strašne silno pršať. Zaplatila som mu a vyšla som z auta a rozbehla som sa do klubu, kedže som nechcela zmoknúť. 
Bola tam len šéfka Lexi, barman Ben a čašníčka Sue. ,,Ahojte," povedala som im ked som vošla. 
Pozdravili ma, chvíľku sme sa tam ešte rozprávali a potom som sa išla prezliecť do tielka.
,,Choď umyť stoly a trošku aj bar," poprosila ma Lexi.
Poslúchla som ju a išla som robiť to čo mi povedala, moc som sa nemohla sústrediť. Stále som myslela na tú babu a na Harryho. 
Keď som všetko doupratala, strašne rýchlo prešiel čas a už sme otvárali. Išla som si zaniesť veci, dozadu a ešte som si zobrala mobil. 
Mala som 7 zmeškaných hovorov od Harryho. Nemienila som mu volať naspäť. Nemala som na žiadneho chalana náladu, ani na Harryho. Obsluhovala som, písala objednávky, čas plynul rýchlo a hudba v bare hrala stále hlasnejšie a do baru prichádzalo stále viac, a viac ľudí, ktorí si poväčšinou objednávali len alkohol.
Keď som išla ku skupinke chlapov, ktorí sedeli pri stole č. 6 a ktorí ma nepríjemným pohľadom skúmali a vyzliekali očami, bolo mi zle. ,,Čo si dáte?" snažila som sa byť slušná. Jeden povedal: ,,Teba zlatko," robila som sa, že som to nepočula. Potom si našťastie začali objednávať. Do niektorí ma stále skúmali pohľadom. 
Doniesla som im objenávky a ponáhľala som sa na WC, kedže som strašne musela.
Bolo už okolo pol 9 večer. Od Harryho som mala už 15 neprijatých hovorov, ale nevolala som mu späť. Nie. 
Išla som na WC, no pred záchodom ma zastavil chlap. ,,Ahoj zlattkooo! Pod sa zabaviť," povedal mi a chytil ma za boky. Snažila som sa od neho odtrhnút to nemohla som. Bol silný a vysoký. Búchala som mu rukami o hrud, no on sa len smial. 
Za ním stál další chlap, ktorý sa smial tiež a niečo mu hovoril. Ten chlap mi bol povedomí, vlastne obaja. Áno! To boli tí nepríjmní chlapi z toho stolu číslo 6. 
Chcela som zakričať, ale nikto tam nebol a ten chlap mi chytil ústa. Páchol z neho alkohol. Obaja mohli mať niečo cez 30.  Bála som sa ich, bola som taká slabá oproti nim. 
Triasla som sa.  Za nami sa v tom objavil nejaký vysoký chlapec, no nevidela som mu do tváre, pozerala som do zeme a tiekli mi slzy. Toto je vážne super týžden..
Ten chlapec ho schytil, udrel ho a šmaril ho o zem. Rozbil mu ústa a pravdepodobne mu zlomil nos. Ten muž sa na zemi zvíjal od bolesti a chlapec do neho ešte kopol. Druhý muž čo tam bol s tým, ktorý ma obťažoval sa otočil a rýchlo odišiel. Mala som strach, čo bude ďalej. Pozrela som sa na môjho záchrancu, ktorý stál predo mnou. Mal celé krvavé ruky. Bol to Harry.






Harry:

 





Nicki:









-Pridala som dalšiu časť, aj keď už dnes :3 Nevadí? Ďakujem vám za to že to čítate, komentár by potešil.. :) 
-Nicki (blogger)