#30. One Way or Another

-Fúha, neverím, že už píšem 30 časť..

Som Vám veľmi vďačná, že čítate môj príbeh, aj keď ho nepridávam moc často a ďakujem Vám

za Vaše milé komentáre :) Budem snažiť,

aby sa Vám každá časť páčila (táto je dlhá heh)
:)) 

-

Oprela som sa o sedadlo taxíka. Našla som Niallov kontakt v adresári v mobile a rýchlo som mu zavolala.
,,Niall?"  prehovorila som potichu, keď som si priložila mobil k uchu.
,,Ehm, Nicki," jeho hlas bol trošku zastretý, ,,Deje sa niečo?" 
,,Niall, ja som tu, tu v Berlíne, videla som to v správach, to všetko..Harry bol v tom aute.. tá nehoda.., je zranený, ach... on  je tu, v nemo-" sypala som zo seba slová, no Niall ma zastavil. 
,,Nicki, najskôr sa ukľudni, prosím. Je to ťažké..viem, mal nehodu.. ach.. kde si presne? Sama si tu? Sama si letela?" pýtal sa ma, v jeho hlase s írskym prízvukom bolo počuť obavy a tiež zmätok. 
,,Sama. Teraz som pred hlavným berlínskym letiskom. Sedím v taxíku, a neviem v akej nemocnici je Harry," povedala som mu smutne, a popravila som si batožinu, ktorá sa mi šmýkala z rúk.
,,No, Harry leží v nemocnici Benjamina Frenklina, tu v Berlíne. Nicki, idem po teba s chalanmi. Som teraz v hoteli, mali sme mať skúšku, no kvôli tej nehode sa zrušila a my sme s chalanmi boli už dve hodiny pri Harrym. A teraz sme v hoteli, lebo sme mu brali veci. Všetko ti poviem, no vystúp z toho taxíka. Čakaj ma pred hlavným vchodom, o 10 minút som tam," hovoril náhle.
 ,,Niall, nemusíš prísť, kludne pôjdem tým tax-," nestihla som dopovedať a už ma vypol.

,,Ehm, prepáčte, že ste museli čakať, ja nepôjdem taxíkom, ďakujem." povedala som taxikárovi, ktorý nado mnou iba mávol rukou a niečo si mrmlal popod nos.
Hanblivo som si zobrala tašku, prebehla z taxíka rovno pri vstup do letiska, kedže lialo ako z krhly, čo som práve tu nečakala.
Vyťukala som rýchlo smsku mame, že už som v Berlíne, keďže má o mňa až prehnaný záujem.
Viem, mám aj svoje povinnosti, ako škola, ale teraz bolo toto vážne,  a mami mi ešte slubila, že zavolá učiteľke.
Hlavou som stále hľadela do zeme, keďže som si všimla, že ma začínajú nejakú ľudia trochu spoznávať. Čapicu som si potiahla viac do tváre. 
Ani nie po 7 minútach čo som tam stála, som zbadala ako blondavá hlava vykúka z okna v čiernom elegantnom aute a kýva mi. Niall.
Batožinu som rýchlo schmatla, a utekala som cez dážď šrégom k autu, ktoré zaparkovalo  blízko vchodu do letiska.
,,Ahoooj," sadla som si dozadu do priestranného auta, vedľa Nialla. Vpredu som zbadala sedieť za volantom Louisa a vedľa neho sedel Liam. 
,,Či ahojte," opravila som sa a jednou rukou som objala Nialla.
,,Čaukoo Nicki!" pozdravili ma všetci traja naraz. ,,To si sem letela.. kvôli Harrymu však? Určite, prepáč blbá otázka, " povedal s ťažkým hlasom Louis a vyšiel z parkoviska.
,,Áno..je v poriadku ? Ako mu je? Musím isť hneď za ním..aj keď neviem či ma bude chcieť vidieť," povedala som smutne.
Ani neviem prečo, mi po lícach začali tiecť slzy..
,,Nicki," prihovoril sa mi potichu Niall a chytil ma jemne za ruku, ktorú som mala položenú na svojom stehne, ,,prosím neplač,..nie. Chápem ťa v posledných dňoch si toho zažila dosť. To čo sa ti stalo v tom klube, incident s tou Melanie a Harrym a teraz toto, ideme za ním," snažil sa ma ukludniť.
Celú cestu do nemocnice, som bola opretá o Niallovu hruď a on ma pomaly utešoval, aj keď on sám trpel. Aj kvôli tomu čo sa stalo Harrymu, ale aj kvôli mojej neopätovanej láske.. Niall je skutočne dobrý chlapec, zaslúži si dobré dievča.  Je to milý pocit mať takého kamaráta na ktorého sa môžem spoľahnúť.
Louis a Liam sa o niečom rozprávali vpredu v aute, no podľa ich hlasu nemali moc dobrú náladu..boli napätí a aj smutní. 
Ani nie o 15 minút cesty sme zaparkovali do podzemného parkoviska, už pravdepodobne v nemocnici, kde leží Harry..
,,Tašku si môžeš nechať tu, dám ti ju do kufra," ponúkol sa Louis, nesmelo sa na mňa usmial a zobral mi ťažkú tašku z ruky.
,,Ehm..no dobre ďakujem," nahodila som cez tie všetky obavy čo ma trápili, falošný úsmev.
S Louisom, Niallom a Liamom ktorý išiel po mojom boku a aj on ma podporoval, že všetko bude v poriadku, sme vyšli z podzemného parkoviska.
Na informáciach v nemocnici stáli nejaké fans. Ani teraz nedajú pokoj ?!? Akože, dobre chápem, ich idoly, ale toto je už vážne.
Niall prehodil ruku cez moje rameno, ja som si kryla tvár..určite som bola asi aj trochu rozmazaná. Chalani boli pri mne natlačení, pri svojich fans sa nezastavili a rovno sme smerovali k výťahu. 
,,Milujem svoju prácu, a aj fanúšikov, no sú aj medze.." povedal s nasratým hlasom Louis, stlačil tlačidlo, a smerovali sme na štvrté poschodie
,,Kde je vlastne Zayn ?" chcela som vedieť.
,,On je pri Harrym, ostal pri ňom. Chcel som ja..ale asi by som sa tam rozplakal. A to myslím vážne.. mám takú povahu. My sme šli Harrymu po veci do hotela. No a vtedy si zavolala. Tak sme šli z hotela rovno pre teba. No a Annie, Harryho mama príde hned zajtra, " odpovedal mi Louis a popravil si voľné sivé tričko. 
Na chalanoch bolo vidieť, ako sú touto nečakanou udalosťou ohromení... a vykoľajení.
Stále som sa držala pri Niallovi. Bola som trochu nervózna čo sa tam bude diať. Ako na mňa Harry zareaguje a či je vôbec v poriadku, snažila som sa zadržať slzy, ktoré sa mi znova hrnuli do očí.
Vystúpili sme na štvrtom poschodí, kde bola dlhá bledá chodba a samé nemocničné izby. Na chodbe nikto nebol, iba nejaké  dve sestričky, ktoré sa medzi sebou rozprávali.
Pohľad mi padol na malý obchodíček so suvenírmi.  umelými ale i živými kvetami, veselými plyšákmi, čokoládami a podobne. Zastala som.
,, Harry má izbu číslo E43, počkáme ťa tam?" usmial sa na mňa Liam, keď zbadal kam moje oči smerujú. ,,Viem, určite mu chceš niečo kúpiť.. Neboj sa, ten incident s Melanie bolo len nedorozumenie, aj tak verí zväčša tebe. Izbu nájdeš.. stojí pred ňou bodyguard," zasmial sa Liam, a potlapkal ma jemne po chrbte.
,,Zväčša," zopakovala som potichu.
,,Urob ako chceš," žmurkol na mňa povzbudivo a s chalanmi sa vytratili niekde preč z chodby.
Ostala som tam stáť sama. Je mi jedno, že sa so mnou asi Harry moc nebaví, kedže mu Melanie nakecala, že som sa v škole bozkávala s nejakým chalanom, no to je kravina!! 
 A tiež. že ma Harry videl u Nialla len v tričku.. to som mu aj vysvetlila, keď šiel po Nialla, lebo šli sem, do Berlíne..No vysvetlila som mu, že vtedy keď som ho videla v tej kaviarni ako ho Melanie..pobozkala, tak som sa rozplakala, išla som v daždi, stretla Nialla a tak. Proste s Niallom nič nemám, je skutočne dobrý kamarát, a taký sa hľadá ťažko.
Rozmýšlala som dlhú chvíľku a ani som sa nepohla. Prerušila ma nahlas rozprávajúca sa pacientka nemocnice s doktorom, keď prešli okolo mňa.
 Kašlala som na všetky veci, zobrala som jedného stredne-veľkého macka s nápisom "I Love You"
Hovorí sa, že by mal dávať takéto veci len chlapec dievčaťu, no podla mňa je to somarina..je to milé z oboch strán.
Ten macík bol strašne krásny.. bol hodený na kraji pri  vysokej poličke s inými plyšákmi, no mne sa strašne páčil. Podišla som k pultu a vypýtala si macka, dúfajúc, že žena vie po anglicky. (kedže sme v Berlíne)
,,Bude to 25 €," povedala mladá žena za pultom, no stále hľadela do časopisu Cosmopolitan, ktorý mala položený na pulte.
,,Ehm, môžem platiť v librách?" spýtala som sa náhlivo. V tom zhone som si zabudla premeniť peniaze.
,,No dobre," povedala znudene. 
Rýchlo som jej podala peniaze a ona mne krásneho macka.
 ,,Počkať, vy idete za Harrym však? To ste vy? Jeho priateľka? ...Tá ehm, Nicole, Nicki," spozornela, oči odtrhla od časopisu, ,,Ach áno ste to vy!" na tvári sa jej objavil úškrn.
,,No..áno.. Prepáčte ponáhľam sa. Ďakujem vám a dovidenia," rýchlo som sa otočila a zbehla som po chodbe, preč od obchodíku, s mackom v ruke. 
,,Doví, pozdravte Harryho!" kričala za mnou mladá predavačka.
Išla som smerom po chodbe akou išli chalani a hľadala som izbu E43. 
Hľadala som ju asi 2 minútky, čo som bola celkom rada. Dala som si dole čiernu

čapicu z hlavy a pred tým než som vošla do izby, pred ktorou stál bodyguard,  som sa trošku upravila v malom zrkadielku, čo bolo na chodbe, kedže som v aute plakala. Dala som si teraz len trošku makeup a pod.
Prosím nech je v poriadku, prosím..pomaly som otvorila dvere do veľkej izby.


Harry ležal na väčšej posteli. Jednu nohu mal obviazanú a na pravej ruke mu šla do žily infúzia. Mal aj niečo obmotané okolo palca na ľavej ruke a aj okolo hlavy..
Prosím nie nie nie...on nemôže byť chorý, musí byť zdravý..
Stála som vo dverách  bez slova, zvierajúc plyšového macka. Toto nie.. Harry.. Môj Harry..
Louis sedel rovno pri Harrym. Zayn boli vyvalený na menšom gauči a pravdepodobne spal (bolo asi 8 hodín večer). Niall a Liam sedeli tiež na stoličkách vedľa Harryho postele.
 Bol tam aj Paul a ešte nejaký muž, tí stáli bokom a obaja telefonovali.
Pomaly som podišla k posteli, keď ma chalani a aj Paul s tým mužom zbadali, kývli mi na pozdrav. Potom všetci z miestnosti odišli, Louis mi  stihol zašepkať, že keď Harrymu niečo poviem, aj keď ťažko, ale otvorí oči a reaguje. 
Všetci nám teraz dali chvíľku "pre seba".
Ostala som s Harrym v miestnosti sama, až na Zayna, ktorý sa prehadzoval na menšom gauči a spal. 
Položila som veľkého macka pri postel a nahla som sa k Harrymu. Neverila som vlastným očiam.. takto to nemalo byť. Do očí sa mi vsunuli slzy, a snažila som sa nevzlykať.
,,Harry," povedala som potichu a nesmelo, preskočil mi aj hlas do očí. 
Zažívala som strašne veľa pocitov.. strach, obavy, smútok, city k Harrymu...
Prešla som jednou rukou po jeho hnedých kučerách, čo mu vytŕčali z obväzu, čo mal na hlave.
Jeho viečka sa pomaly zamykali, keď začuli môj hlas a všimla som si, ako keby sa snažil strašne otvoriť oči. Podarilo sa mu to.
Jeho zelené oči hľadeli uprene do mojich. 
,,Nicki," prehovoril potichu, utrápeným chrapľavým hlasom a jeho rokou s obviazaným palcom mi jemne chytil moju, ktorú som mala pri jeho tvári.

Plyšový macko pre Harryho (nickina ruka :D ) :




    Nicki: 

-Časť, je troošku dlhšia, ale dúfam, že sa Vám pači. V blízkej dobe dám novú. Komentár by ma potešil :33 :) Ďakujem Vám ešte raz.
-Nicki (blogger)

#29. One Way or Another.

Chcem sa Vám ospravedlniť, že som dlhšie

nepridala časť, ale bola som aj chvíľku preč, a nemala som čas.

Dúfam, že môj príbeh, sa Vám, ale páči. 

P.S : Táto časť je dlhá ;))

-

Neverila som vlastným ušiam, ani očiam. 
Nehybne som sedela na pohovke, sledovala som obrazovku, kde bolo zobrazené rozbité auto a moderátorka BBC v ňom niečo hovorila, o tej nehode..
Automobilová nehoda.. auto v ktorom sedel Harry. Môj Harry.. (aspoň dufam, že stále môj. )
Slzy mi tiekli po studených lícach.
Nevedela som čo mám robiť...síce ho včera pobozkala Melanie rovno pred mojimi očami  v tej kaviarni a nakecala mu somariny a ja som nevinne utiekla, až som sa ocitla u Nialla. Harryho stále milujem. 
Bez váhania som sa postavila z gauča, chcela som prejsť do izby. Hľásateľka na BBC znova niečo hovorila: 
--"Harry Styles leží v Nemocnici, síce nie je v ťažkom stave, ale musí byť pozorovaný, pretože niektoré zranenia sú naozaj kritické a vážne!" --
Keď sa táto informácia dostala k mojim ušiam.. tak som pomaly klesla na zem a slzy mi teraz šli vodopádmi... Triasla som sa.. toto sa nemalo diať.



Harry musí byť zdravý, musí prežiť nie nie nie..
Rukami som si utrela slzy... Postavila som sa, vbehla som do mojej malej izby.
Zohla som sa, z pod postele som si vytiahla väčšiu tašku, ktorú som dostala od rodičov na narodeniny. Bola lluxusná, značka LV (nebola gýčová, ale vkusná) a mama mi na ňu šetrila a dala mi ju ako darček na "Sweet 16" :)
Rýchlo som si do nej hodila nejaké spodné prádlo, jednu mikinu, tričko, rifle, tepláky a nátelník. Dala som si tam ešte kozmetickú taštičku, hygienické potreby, kefu a vš. potrebné veci, vrátane pasu a dokladov.
Zazipsovala som batožinu.
Obliekla som si obyčajné čierne rifle, sivý sveter a čierne conversky.
Vlasy som si len prečesala a trošku som sa namaľovala, aby som nevyzerala ako uplakané zombie..
Ešte pred tým než som odišla z bytu, som si zavolala taxi.
Zobrala som si všetky peniaze čo som mala.. jedna výhoda bola tá, že som si zarobila za pár dní 800 libier, v klube Adioos. Teraz mi zostalo už len 720, kedže som bola na nákupoch s Eleanor, ale dúfam, že to na letenku stačí..
Z kuchyne som si zobrala jedno jablko, tašku som mala prehodenú cez rameno.
Na hlavu, som si ešte dala čapicu, rýchlo som si skontrolovala, či mám všetky doklady, potom som zamkla som byt a utekala dole po schodoch s jablkom v ruke.
Na schodoch som ako naschvál stretla maminu.. skoro som na nich zabudla.
,,M - mami ja, ja musím," koktala som.
,,Čo musíš Nicki? Kam ideš s tou batožinou? Čo sa deje?" hovorila vážnym hlasom a nechápala čo sa deje.
,,Mami..Harry mal nehodu..v Nemecku, v Berlíne... musím tam letieť. Ja ...ach, milujem ho mami," klesol mi hlas a snažila som sa udržať slzy. 
,,Och zlatko, to ma mrzí..Preboha., je to srašné. A je v poriadku? Vieš Nicki, nemala by som ťa tam pustiť. Čo keď sa ti niečo stane?! A sama si ešte nikdy neletela, Nicki, a nemáš ani peniaze a," upierala na mňa vážny pohľad a opierala sa o zábradlie pri schodoch.
,,Mami," skočila som jej do reči, ,, Peniaze mám, z toho klubu. A viem ako to na letiskách chodí, veľakrát sme leteli. Ja to zvládnem.." hovorila som neisto.
,,Nicki, ja viem, ale máš len 16.." snažila sa ma presvedčiť. 
Chytila sa som ju za rameno.
Pozrela som sa jej do modrých očí, ,,Mami? Šla by si za ocinom, keby sa mu niečo (nedajboh) také stane, a je čo ja viem v Írsku?" povedala som jej traslavým hlasom..
Proste som sa za Harrym musela dostať, viem, že ma asi vidieť nechce, ale ja ho musím vidieť.. musím byť pri ňom..
,,Išla by som za  vaším ocinom. Ale ja som dospelá. Vidím, že ťa asi neprinútim tu zostať. Ach.. No teda dobre Nicole. Ale počúvaj ma, budeš mi volávať, aj keď to je v Nemecku.
 A máš všetky doklady, hlavne pas ? Nezabudni si vyložiť potrebné veci pred odletom. Nehovor s cudzími.. A hlavne, dávaj si pozor!" poúčala ma a nesmelo sa usmiala.
,,Áno mami mám, a budem neboj sa. Ďakujem, ľúbim ťa,  Papa" rýchlo som ju objala a odišla som z bytu, pred ktorým ma už čakal taxík. 
,,Na letisko Heathrow prosím," nastúpila som do zadu. 
Taxikár prikývol a hneď vyrazil.
 Usadila som sa, tašku som si položila vedľa seba, sledovala som ako sa predo mnou mihajú ulice zamračeného Londýna.




Keď som vystúpila z taxíka, mohli byť tak 3 hodiny poobede. Prebehla som cez cestu, rovno na letisko. Rovno som šla na informácie, kde sa vybavovali odlety, letenky a podobne.
,,Aký je prvý voľný let do Berlína v Nemecku?" spýtala som sa milej panej za pultom.
,,Let číslo 86, letí o 5, rovno do Berlína. Sú voľné len tri miesta, slečna?" usmievala sa na mňa. Mala ryšavé vlasy, ktoré sa jej točili okolo celej trošku až moc namaľovanej tváre. Potešilo ma, že sú voľné lety, lebo keď s rodičmi niekedy letíme do Česka,  alebo niekde na dovolenku, ledva zoženieme letenky 3 dni pred tým.
,,To mi vyhovuje, letím sama." odpovedala som jej.
,,Takže, slečna Haverová, " povedala keď som jej podala môj pas, ,,Let číslo 86 o 5 hodine, ako so vravela. Budete sedieť na mieste ***, pri krídle. Je to jednosmerná letenka, rovno do Berlína, bude stáť 480 libier," hovorila, a  sivasté oči upriamovala na obrazovku v počítači.
Ešte mi všetko vysvetlila. Potom som jej zaplatila, vrátila mi pas a doklady, a aj s  letenkou, a ešte mi povedala, že by som sa mala pohnúť, aby som stihla prejsť cez všetky kontroly a pod. 

Prebehla som všetky kontroly na letisku, batožinu som musela odovzdať na pult,lebo som tam mala všetky veci. Batožina smerovala na pulte do lietadla. 
Pri sebe som mala len mobil, slúchadká a doklady, v tom zhone ma nenapadlo si zobrať príručnú batožinu.
V príletovej hale, sa na mňa niektorí ľudia pozerali, skúmali ma zvedavými pohľadmi, no ignorovala som ich. 
Teraz skutočne nemám náladu na neprajných ľudí.
Po dlhom čakaní v príletovej hale, nakoniec o 16:40 nás púsťali do lietadla.
Lietadlo bolo obrovské. S letenkou v ruke, som hľadala svoje miesto *** pri krídle.
Nakoniec som ho našla. Sedela som vedľa mladého chalana, ktorý sa mi hneď, ako som sa usadila,  predstavil : ,,Ahoj, ja som Johnny," usmial sa na mňa.
,,Počkať, ty nechodíš s tým z One Direction?!" spýtal sa hneď na to zvedavo.
Nebol moc pekný, len mal veľké modré oči, ktoré mu zvýrazňovali hranatú tvár. Mohol mať cez 23.
,,No ehm, chodím.. ale, ale nič to je jedno. Ja som Nicole, ale všetci ma volajú Nicki," povedala som mu nakoniec. Lietadlo vzlietlo, čo mi moc nerobilo dobre, kvôli tomu tlaku.. letenia sa moc nebojím, ale vzlietania proste v láske nemám.
Nasadila som si slúchadká a čakala ma skoro dvojhodinová cesta do Berlína, za Harrym.
Johnny, čo sedel vedľa mňa, znudene vzdychol a asi pochopil, že sa s ním rozprávať cez let nebudem a ani moc nechcem. 
Zjedla som jedlo, ktoré nám priniesli letušky a hlavu som si oprela o vankúš.
Pozerala som sa von oknom, videla som na veľké chuchvalce mrakov, a myslela som pri tom na Harryho dúfajúc, že je v poriadku. 
Popri rozmýšľaní som trošku zaspala..


Vystúpila som z hlavného Berlínskeho veľkého letiska, trošku unavná po skoro dvojhodinovom lete. 
Našťastie, som skoro celý let prespala, čiže mi to ubehlo rýchlo a Johnny, spolusediaci ma neotravoval.
 Po nemecky neviem, iba po francúzsky, česky a aj anglicky, samozrejme. Čiže som sa na letisku dorozumieval angličtinou.
Hneď po vystúpení z letiska, ma privítal krásny lejak, ktorý som tu v Berlíne vôbec nečakala, nebol to predsa taký stereotyp, ako to býva v Londýne.
Zobrala som si prvý taxík čo som zbadala stáť pri chodníku, rovno pri letisku.
 S veľkou taškou, ktorú som mala prehodenú cez plece, som nastúpila rýchlo dnu, aby som moc nezmohla.
Vlasy mi rozfúkal silný vietor, tak som si naspať nasadila čapicu. Sadla som si dnu, a až potom mi došlo, že neviem v akej nemocnici leží Harry. Viem, že je to nejaká "hlavná berl. nemocnica", ale hlásateľka z BBC nepovedala ktorá, kvôli  jeho súkromiu, aby ho neotravovali fans alebo paparazzi. No super.
Nesmelo som sa na taxikára usmiala, povedala som mu, či sekundu nepočká a vyťukala som Niallove číslo.


Nicki:




-Dúfam, že sa Vám časť páči.. Čoskoro pridam dalšiu a komentár by ma potešil, ďakujem :))
-Nicki (blogger)

#28. One Way or Another

-

Keď vyšiel Niall preč z jeho bytu, hneď som zamkla.
Prešla som cez veľkú chodbu, a išla som si ľahnúť pravdepodobne do Niallovej spálne. 
Otovorila som vetračku, izbou prechádzal chladný vánok.
Zakryla som sa veľkým teplučkým paplónom, no nespala som.
Nevedela som zaspať.. v hlave sa mi marili veci z dneška.. ako bola Melanie s Harrym v kaviarni, ako ho pobozkala, ako som šla v daždi .. a narazila na Nialla.. ach prečo sa toto všetko deje práve mne?
Vo veľkej posteli som sa s mojimi myšlienkami, prehadzovala asi hodinu. 
Zobrala som si mobil do ruky.
Pri pohľade na fotku akú som mala na tapete..ja s Harrym, v šťastnom objatí, a on ako mi dáva pusu na líce.. ach. Zase sa mi (už dnes asi po ôsmy krát) tlačili slzy do očí. Rozhodla som sa že idem napísať sms Melanie. 
Je mi jedno, že je pol 1 večer, moja bývala najlepšia kamarátka je riadna krava..Ako mi to mohla urobiť, po tom všetkom..
"Ty nie si normálna!! Takto mu klamať! Vieš že by som to nikdy neurobila a že Harryho milujem!!! To, že si ho pobozkala neznamená, že s ním budeš a že on miluje teba. 
Nie. Ja to nedovolím. Ide o pravdu, a pravú lásku." -Nicki
Bez mihnutia oka som to odoslala.
Potom som si ďalej unavene prechádzala ostatné kontakty v mobile. Oči mi padli na Harryho číslo.
Nesmelo som otvorila novú správu a chcela som mu niečo napísať..nakoniec som sa na to odhodlala.
,,Harry, ja.. už som ti to všetko vravela. Melanie ti klamala, ja by som nikdy nič také neurobila.. prosím ver mi. Milujem ťa, ako som ešte nikdy nikoho nemilovala. A to s tým Niallom nie je nič. Niall je len dobrý kamarát, a vravela som ti, že som u neho, len kvôli tomu, že som nechcela ísť domov.. po tom čo som videla v kaviarni.." -Nicki
Odoslala som mu správu, a pri čakaní na odpísanie oboch ľudí som zaspala.


Ráno ma  prebudila pesníčka Kiss You od chalanov, ktorú som mala na zvonení.
Niekto mi volal, ako inak.
Rozospato som sa pozrela na displej na ktorom svietil Niallov vyškerený úsmev, ktorý som mala ako fotku k jeho kontaktu, keď mi volá.
,,Ehm..áno?" povedala som chrapľavo.
,,Prepáč, spíš?" spýtal sa blbú otázku Niall.
,,No už nie," povedala som ironicky, ,,čo chceš Niall?" chcela som vedieť, prečo mi volá o pol 9 ráno.
,,No už sme na hoteli, tu v Berlíne.  Prileteli sme okolo 3 ráno a hneď sme sem išli a hneď sme šli aj spať, lebo sme boli unavení. No, práve som na izbe.. V izbe som spolu s Harrym, ktorý je teraz v sprche, tak ti volám," povedal mi informácie.
,,R-rozprával si sa s ním..?" zakoktala som, a posadila som sa. Posunula som ťažký paplon.
,,No, rozprával," povedal opatrne.
,,A?" čakala som na jeho odpoveď.
,,No.. nevie čomu má veriť. Nechce Melanie. A to ona jeho pobozkala..
potom sa od nej hneď odrhol a že vraj išiel za tebou, len ona ho stiahla naspäť. A Melanie k nemu vtedy do vily privtierala! Ale on myslel že vraj len na teba..trápil sa. A stále ťa miluje Nicki, len sa bojí..a fakt si nie je istý," odpovedal po chvíľke.
Nevedela som čo mám robiť.. ako mu to mám vysvetliť, že ja som sa so žiadnym chlapcom nebozkávala, ako mu tá suka natrepala?!?  Milujem ho..
,,Ja..ja, neviem čo mám robiť.. milujem ho," povedala som mu smutne.
,,Prepáč, Nicki, už musím rýchlo končiť, Harry je tu, dávaj si pozor a mám ťa rád, pa," zložil.
Pozrela som sa na mobil na ktorom mi ešte svietili dve správy.
Od Melanie samozrejme, a aj od..Harryho.
Najskôr som otvorila správu od Melanie. Stálo v nej:
,,Ty si myslíš, že ťa fakt miluje?! Haha..Podľa mňa si ťa len namotával, zlatko. Už nemáš šancu.. teraz ho mám chyteného ja ;)" -Melanie
Čo má?!? Koho má? Suka jedna! Robíte si srandu, že? Mala som v sebe toľké nervy, že som skoro mobil šlahla o komodu, na druhej strane priestrannej izby.
Trochu som sa ukludnila, neodpísala som jej. 
Zatiaľ.
Potom som si otvorila druhú správu, od Harryho.
,,Ja, neviem čomu mám veriť Nicki... S Melanie nič nemám, ona pobozkala mňa. Musím si to ešte celé nechať prejsť hlavou.." -Harry
Neusmievala som sa. Čo keď sa so mnou rozíde? Kvôli tomu, že mu ona klamala? 
Ach..to by som neprežila naozaj, ja Harryho skutočne milujem.
Odpovedala som mu na správu:
,,Ako myslíš.. ale vieš, že ja by som to nikdy neurobila,.." - Nicki


Vyšla som z postele, prezliekla som si už suché veci, ktoré som mala včera. 
 Zbehla som do kuchyne. 
Z chladničky, ktorá bola ako inak plná (veď predsa Niall) som si vytiahla niečo na jedenie. 
Zbalila som si všetko a s jednou sneakerskou som odišla von z Niallovho bytu, ktorý som kľúčami, ktoré mi dal zamkla.
Aspoňže som mamu ukecala, že dnes "neni" škola..
Išla som na prvý taxík, ktorý som zbadala. Šla som taxíkom hneď domov, kde našťastie nikto nebol.
 Mama už po dlhej dobe, čo nemala robotu, bola v novej práci, otec tiež a brat Kris (aby ma kryl) šiel ku kamošovi, ktorý bol trochu chorý, a nie do školy, lebo to by mi mama potom neuverila. 
Dala som si dlhú horúcu sprchu, obliekla som si len čistú ružovú mikinu, spravila som si drdol. Potom som si urobila harmančekový čaj, a šla som si zapnúť telku do obývačky.
Prepínala som programy, až mi nakoniec pohľad padol na BBC.
Sedela som ako obarená, BBC ukazovalo nejaké fotky z nejakej nehody.. jedno rozbité auto. 
--"Jeden zo celosvetovo známej skupiny ONE DIRECTION, mal len pred pár minútami autonehodu, keď šiel z hotela v Nemecku do budovy pár blokov od toho hotela. V tej budove mal vystupovať a  mal sa tam stretnúť s ostatnými členmi skupiny. Harry Styles, leží v hlavnej Berlínskej nemocnici, nie je v ohrození života.. je ale zranený!"-- hovorila hlásateľka z televízie.
Neverila som vlastným očiam, ani ušiam. V tom aute sedel Harry..
 Ani som sa nepohla.. nevydala som ani slovo. Len som sa rozplakala.
Slzy mi stekali po studených lícach, ale nehýbala som sa.



Harry: 



Nicki:







-Ďakujem, za milé komentáre. :) Všetko sa mení.. hh:D Ako hovorím, v blízkej dobre pridám novú :) Komentáre potešia:)
-Nicki (blogger)

#27. One Way or Another

Ďakujem, za vaše milé komentáre, že sa Vám páči

moja story :) Budem sa ich snažiť pridávať 

častejšie :)

-

(už normálne, pohľad Nicki)

Plakala som na studenej zemi, po "incidente" ktorý sa pred chvíľkou stal, pri veľkej posteli v jednej z izieb Niallovho bytu. 

Zubami som si hrýzla do rukávov hrubej Niallovej mikiny, z očí mi padali slzy a hlavu som mala položenú v kolenách. 

Cítila som sa zvláštne. Dnešný deň proste nie je moc dobrý. Nie, nie je vôbec dobrý!

 Niall ma pobozkal. Takto to nemalo byť, toto sa nemalo diať.

Zozadu ma odrazu objali ruky.

Utrela som si slzavé oči a pomaly som sa otočila.

,,Neviem prečo som to urobil Nicki, mrzí ma to.." pozerali sa na mňa smutné modré oči, kľačal a na tvári mal nevinný výraz.

Nevedela som čo mám robiť. S Harrym som ako keby rozhádana, pretože Melanie mu nakecela hovadiny, ale chýba mi aj tú chvíľu čo s ním nie som a potrebujem ho. 

A Niall.. je kamárát, čo ma dnes "prichýlil" a ktorý ma miluje. Práve mňa.. nemôžem sa hnevať za to, že vyjadril city ku mne. Aj keď som zadaná, aspoň ešte dúfam..

,,Prosím povec niečo," povedal mi smutne a hľadel mi rovno do očí. Mala som pocit,že už už bude plakať a to by som nechcela. Chytil mi svojou rukou moju, ktorú som mala položenú na stehne. 

,,Prosím," smutne naliehal. 

Chcela som niečo povedať. Skutočne. Len som proste v tej chvíli zo sebe nevedela vydať ani hlásku.

,,Ja, nemôžem Niall...prepáč," vydala som nakoniec zo seba, no uhla som pohľadom.

Nemohla som sa totiž pozerať na ten jeho smutný výraz.

,,Ja viem.. je to moja vina. Všetko. Nemal som ťa pobozkať," povedal mi smutno.

 Každé jeho slovo ma bolelo. Neviem prečo, len mi ho bolo moc ľúto.

,,Nemôžeš za to čo cítiš," odpovedala som mu pravdivo.

,,Ja viem... Nicki, ja o pár minút odchádzam.. prídu po mňa chalani a ideme na letisko a do toho Nemecka, ale môžeš tu ostať keď chceš cez noc, veď som ti to už vravel," zmenil radšej tému..

,,Môžem..?" spýtala som sa. 

,,Samozrejme," nesmelo sa usmial a postavil sa a zmizol v chodbách svojho bytu.

Postavila som sa tiež, prešla som do veľkej luxusnej kuchyne, kde práve niečo jedol.

,,Niall ?" spýtala som sa ho.

Otočil sa spoza chladničky, keď započul môj hlas. 

V jednej ruke držal plechovku Spite, a skúmal moju tvár pohľadom. Už nemal taký smutný výraz.

,,Ďakujem za všetko.. za to, že si ma v tom lejaku a keď som sa "pohádala" dnes s Harrym prichýlil k sebe, ..ďakujem," podišla som k nemu a objala som ho. 

Nečakal to.

V takomto vrúcnom kamarátskom objatí sme zostali dosť dlho, až pokým niekto nezazvonil.

Niall ma pustil zo slovami, že je to asi šofér, kvôli tomu, že letí s chalanmi do Nemecka, a že tí sú pravdepodobne v aute. 

Išiel si po nejaké veci do izby, tuším pas a podobné, a ja som prebehla zatiaľ otvoriť dvere.

No, keď som otvorila dvere šofér tam nestál. 

Stál tam niekto iný. Harry.

Stál vo dverách, mal na sebe obyčajné čierne tričko, rifle a biele conversky.

Bola som u Nialla. Stála som pred ním  v Niallovej mikine a nohy som mala holé. 

,,Harry, " preskočil mi hlas a do očí sa mi znovu hrnuli slzy.

,,Nicki?" spýtal sa prekvapene keď ma zbadal.

Podišiel ku mne, no nepozrel sa mi do očí. V jeho tvári už nebol krásny úsmev, ako zvyčajne keď sme spolu boli, ale smútok.

,,Musíme sa porozprávať.. Ona ti klame a," začala som hovoriť Harrymu, no skočil mi do reči: ,,Hmm to je fakt zaujímavé. A prečo si tu vlastne teraz? U Nialla? Len v mikine?" spýtal sa  a v jeho hlase som počula náznak zlosti. 

Svoju potetovanú ruku mal opretú o rám dverí, a už mi hľadel do očí. 

Tváril sa nahnevane, smutne .. veľa emóci ním prechádzalo nevedel čomu má veriť.

Za nami sa vynoril Niall s kuframi a keď nás zbadal hneď povedal, že sa ponáhla a že už musia ísť.

,,Harry, keď som ťa vtedy videla s ..Melanie," jej meno som vyslovila ťažko, ,, Tak som nevedela čo mám robiť.. nečakala som to. Bolelo ma to. Išla som tmavými ulicami Londýna ignorovala som dážď.. až som narazila na Nialla. 

Všetko som mu povedala a tu som len preto, že som bola celá premočená a uplakaná a bola som z toho všetkého smutná a domov som ísť nechcela. 

A teraz to nie je  tak ako to vyzerá, ja by som..," snažila som sa mu všetko vysvetliť. 

Skúmal ma očami, príjmal všetky informácie a rozmýšlal.

,,Nicki.." povedal smutne, otočil sa odo mňa smerom k Niallovi.

,,Počkám ťa dole," povedal náhlivo, venoval mi jeden pohľad. Jeho zelené oči, do ktorých mu padali kučeravé vlnky sledovali moju tvár.

Zobral jeden kufor Niallovi a buchol dvermi, pred mojimi očami. 

Možno to urobil schválne možno nie. Čo sa, ale touto konverzáciou vyriešilo ?..

,,Budem sa mu to snažiť vysvetliť," povedal mi súcitne Niall, obliekol si bundu, podal mi kľúče a objal ma. 

,,Dávaj si pozor.. prosím neplač," povedal mi, zahľadel sa mi do očí a odišiel.

Zostala som vo veľkom tmavom Niallovom byte sama. A aj som sa tak cítila... Ach Harry prečo ma nechápeš ..

Harry:

 

-Dúfam, že sa vám časť páči. Zmení sa tam aj niečo.. veď uvidíte. Tešte sa na dalšiu a komentár by ma potešil :))

-Nicki (blogger)

#26. One Way or Another

Zase sa vám musím ospravedlniť, že časť pridávam neskoro, 

ale nemala som čas. Možno je táto krátka, ale

zachvíľku pridám novú :)) 

-

Potichu som prešla po studenej dlážke smerom k chodbe. Niallov veľký byt vyzeral po tme strašidelne, no moc som ho neskúmala. Nakukla som von na chodbu. Nikto ale neodpovedal, na moje volania.
,,Niall?" prehovorila som znovu.
,,Nicki, ja, ja neviem..." vynoril sa z chodby Niall, no zastavil sa v strede vety.
Vydýchla som si, pri pohľade na neho. Už som sa zlakla že to je niekto iný..
Kvapôčky z dažďa mu z blondavých krátkych vlasov padali do peknej tváričky. 
Biele tenisky na nohách si pomaly vyzúval, vyzliekol si bundu, ktorú hodil na zem a pozrel sa mi nesmelo do očí.
,,Č-čo ? " podišla som pomaly ku nemu.
,,Musel som zistiť čo sa dialo. Nemôžeš sa predsa takto prechádzať po tme a v daždi.. kvôli chalanovi. A je mi jedno že je to Harry. Som tvoj kamarát.. a musím ti pomôcť. Bol som u Harryho, no nikto tam nebol. Tak som teda išiel automaticky do vily, že možno bude tam a..," zakoktal.
Nadýchol sa.
 ,,Nicki, ja  neviem ako ti to mám povedať," povedal mi, stále stál oproti mne na chodbe. Bol o niečo vyšší než ja, moja drobná postava nevyzerala pri jeho tak zvláštne, ako pri Harryho. 
Niall ma viedol cez chodbu do obývačky. 
Posunula som mäkkú deku, popravila som si veľkú mikinu, aby mi moc netrčali odhalené stehná a sadla som si vedľa Nialla na jeho gauč.
,,Hmm..?" spýtala som sa ho nedočkavo, no hlas sa mi triasol.
Nevedela som čo mám čakať, stále sa mi do očí prebíjali slzy
Som presvedčená, že je to Melanie a Harry. Niečo s nimi dvoma. Dokopy..
,,No bol tam. Harry. No stále stál bokom. My s chalanmi sme ho nechápali nevedeli sme o čo mu ide, nič nám nechcel povedať a ani mne keď som za ním prišiel. Jedine niečo povedal Louisovi. A Harry stále len vyzeral, ako keby plakal. A bol tam s.." povedal a znovu nedokončil vetu.
Popravil si nohavice a jemne povedal že s nejakým dievčaťom, čo vyzeralo ako štetka.
Melanie.
V tom sa mi spustil prúd slz. Klesla som z gauča na chladnú podlahu. Bola mi zima na holé nohy, no bolo mi to jedno.
,,Nicki.. ach.. Moc si ju ale nevšímal," povedal mi milo.
Šuchol sa na zem vedľa mňa a snažil sa ma nejako utešiť.
,,A inak č-čo ti povedal ?" zakoktala som sa a pozrela som sa mu do modrých očí, ktoré boli plné obáv.
,,No mne nič. Ignoroval ma keď som sa ho chcel niečo spýtať. Sedel len vo svojej izbe a rozmýšlal a bol dosť smutný. A tá baba v úzkych šatách sa okolo neho len obšmietala. Môžeš mi už konečne všetko vysvetliť? Prečo si dnes išla po tme v tej ulici? Čo sa medzi vami stalo a s tým dievčaťom?!" spýtala sa ma.
Povedala som mu teda všetko a stále som pri tom vzlykala a tiekli mi slzy. Nechápala som ako mi to mohol urobiť. Asi som pre neho nebola dosť dobrá.
,,Louis mi povedal, že tá baba, tá Melanie mu povedala že niekoho máš," povedal po chvíľke nesmelo.
,,ČO ???!!" vyskočila som na rovné nohy.
,,Noo, Louis sa rozprával s Harrym, ako som vravel, že Harry všetkých ignoroval len jeho nie. No a aj som zachytil kúsok ich rozhovoru. Ževraj si sa s nejakým chlapcom bozkávala v škole a aj niečo iné.. Aspoň to mu vtedy v kaviarni povedala tá Melanie." klesol hlasom, postavil sa a chytil mi rukami tvár.
,,To povedala? Suka!! To je klamstvo.. klame.  Ja by som nikdy,.." znova som sa rozplakala a Niall ma utešoval na jeho hrudi.
,,Mohol by som ťa takto objímať večne... Ach..Ale kedže miluješ Harryho tak nemôžem, aj keď ma to bolí. Musíš to ísť Harrymu povedať, musíte si to vysvetliť." povedal mi potichu.
Musím to Harrymu vysvetliť. Musí mi veriť..
Moja bývala najlepšie kamarátka je hnusná suka!! Ja by som to Harrymu nikdy neurobila. Nikdy by som si nezačala s niekym iným. 
,,A prečo.. prečo mu potom nevadilo keď ho pobozkala? A prečo ju zaviedol do vily?! Ach.. a ty mi veríš?" zdvihla som hlavu ku nemu.
,,To neviem prečo urobil...To sa ho musíš opýtať ty. A vidím ako sa na Harryho pozeráš.. takáto baba ako si ty sa hľadá ťažko a viem, že ty by si to nikdy s nikým takým asi neurobila. Miluješ ho.." odpovedal mi úprimne, no tú poslednú vetu povedal ťažko a smutne.
Harry je najlepší chlapec na svete, je milý, gentleman, pozorný, slušne vychovaný no aj aj sexy. Chýba mi.. a k tomu dnes o 3 večer (no, teda ráno) odlieta preč s chalanmi, ako mi Harry včera povedal. Niall už bol pobalený videla som kufre v jeho izbe, keď som vychádzala pred chvílou z vane. 
Ach Niall..keby mu môžem nejako pomôcť.. prečo miluje on práve mňa..
Nič som nehovorila. Len sme sa tam s Niallom objímali, no skôr on mňa..ja som potichu vzlykala a snažila som sa trošku okľudniť.
,,Nicki  ja o polnoci od tiaľto odchádzam, vies ideme do Nemecka.. No nechám ti tu kľúče. Ach.. nemôžem sa pozerať ako takto trpíš," povedal smutne a chytil mi bradu, ktorú nasmeroval smerom k sebe.
V tom urobil niečo, čo som nečakala. 
,,Niall. ja.. ja nemôžem, naozaj, prepáč.." odtlačila som ho od seba, keď sa jeho plné pery dotkli mojich. 
Utekala som do ani neviem akej izby, v jeho veľkom byte a schúlila som sa do klbka pri veľku postel.
Chcela som napísať Harrymu.. neviem prečo, proste mi chýbal. Mobil som si ale zabudla v obývačke.
Zo zadu ma objali ruky.



-Niallov pohľad-

S chalanmi odchádzame do Nemecka, stretneme sa na letisku o polnoci.. musím sa s Harrym porozprávať. A aj Nicki by sa mala.
Nicki bola taká nevinná, jemná a bolo mi jej tak ľúto..keď som ju objímal a utešoval vo svojom náručí.
Som rád, že som ju v tej zlej tmavej časti Londýna stretol. Nemohlo by sa jej niečo stať.. neviem čo by som robil. 
Ako je možné, že sa Harry bozkával s nejakou babou čo bola oblečená ako štetka, a ešte k tomu pred Nickinými očami.
Miloval som ju. 
Miloval som ju od prvého momentu, ako som ju zbadal ako čašníčku v tom klube Adioos, z ktorého nakoniec (kvôli obťažovaniu) oddišla.
 Samozrejme ju vždy zachránil Harry, aj keď som chcel ja. No od ma predbehol. Z časti som ho chápal,že aj on má o nu záujem, ale aj ja mám.
Ja som moc hanblivý..
 Jej dokonalé tmavohnedé dlhé vlasy, tvár, postava, úsmev.. ach prečo ju nemôžem mať. Rozmýšľal som nad tými všetkými udalosťami a nad ňou, keď som ju jemne objímal v náručí na mojej hrudi, na studenej dlážke. Stáli sme tam v objatí, a ja som ju objímal tuhšie a tuhšie, nechcel som ju pustiť.. bolo mi jej lúto kvôli Harrym, ale aj som ju stále miloval.
Ani neviem ako ma to napadlo, alebo prečo som to urobil.. v tej mojej mikine bola neuveriteľne sexy, nebola moc strapatá a aj keď nemala make-up bola do tváre skutočne krásna. 
No pobozkal som ju. Už som to chcel urobiť neuveriteľne dlho. 
Bozk netrval dlho, aj keď na začiatku s ním súhlasila a naše pery spolupracovali, no potom sa nechcene odtlačila, postavila sa a rozutekala sa do chodby môjho neosvetleného bytu.




Nicki ( ten outifit nemala a ani tak šťastne nevyzerá :(  ) :



Niall:





-Dúfam , že ste spokojní.. Bude to lepšie, veď uvidíte! :)) Zachvíľu pridám novú:) Koment poteší :)
-Nicki (blogger)

#25. One Way or Another

Možno je časť trošku kratšia.. ale dúfam, že sa Vám páči.

Prepáčte ešte raz, že nepridávam častejšie. 

-

,,Harry," povedala som koktavo, hlas mi pri vyslovení jeho mena klesal a slzy sa mi hrnuli do očí.
Stála som pred ich stolom asi dva metre.
Keď obaja začuli môj hlas a svoje tváre natočili na mňa, videla som v Harryho očiach smútok.
,,Nicki?" povedal potichu, chrapľavým hlasom.
Dievča v úzkych, modrých šatách, ktorá sedela vedľa neho sa usmievala. Melanie.
Nevedela som čo mám robiť.. chcela som z tade utiecť niekde preč, no nevedela som sa pohnúť.. ako keby som sa zasekla.
Harry na mňa stále hľadel ako keby som mu práve vytrhla srdce z hrude. A to som pri tom nič nespravila.
Melanie odo mňa odvrátila pohľad, chytila si oboma rukami Harryho tvár, natočila ju k sebe a.. Pobozkala ho. 
Harry bol smutný, no nebránil sa.
Nedokázala som to.. nevedela som čo mám robiť. Cítila som sa bezvýznamná.. asi mala ona viac než ja.
Nasťastie som sa už dokázala hýbať, a nebola som "zaseknutá".. .
Rozbehla som sa preč z tej hnusnej kaviarne, slzy mi tiekli po tvári, a aby toho nebolo dosť, už nebolo vonku pekné slniečko, ale lialo.  A poriadne.
No ja som si dážď nevšímala, ignorovala som ho.
Prechádzala som sa chladnými ulicami Londýna, a plakala som ..stále.
Bola mi zime, keďže som mala na sebe len tielko so svetríkom, no zimu som sa snažila v sebe potláčať
Nechcela som ísť domov, nechcela som aby ma takto niekto videl.
Ani poriadne neviem kam moje kroky smerovali, len som stále kráčala.
Kráčala som už asi 3 hodiny..neuveriteľný chlad vonku a zima ma premohli, bola som celá premočená a určite by som vyplakala aj celú rieku.
Dostala som sa do jednej tmavej uličky..nevedela som kde som, lebo som len stále kráčala, tak som sa radšej otočila a rýchlym krokom som prešla cez prechod.. no nevšimla som si tmavé auto.

Ledva predo mnou zabrzdilo, Nič sa mi nestalo, len som to všetko čo sa dnes stalo nezvládla.. tak som padla na zem pri to veľké auto a znova som sa rozplakala.
Sedela som na studenej zemi, tvár som si založila do kolien. 
Svetlá auta, v tme silno svietili a zvýrazňovali tmavú ulicu kde neboli lampy.
,,Nicki? Si v poriadku? Nie si zranená, že?" spýtal sa ma známy hlas írskym prízvukom prekvapivo a ustráchane.
Zdvihla som tvár smerom hore. Nado mnou stál Niall so strachom v očiach.
Prikývla som, že zranená nie som.
Prečo to musí byť on? Prečo vždy oni ? Ach, ten hnusný osud.. 
,,Čo sa stalo..? " klesol hlasom, keď zbadal že som celá pre mokrá, rozmazaná a že plačem.
Sadol si na zem, vedľa mňa.
,,Nič!" odvrkla som, odsotila som ho od seba a snažila som sa postaviť, no podlomili sa mi kolená a zase som nešikovne padla na zem.
Nechcela som si svoju zlosť odbiť na ňom, snažil sa mi pomôcť. Oprela som si hlavu o jeho rameno a potichu som vzlykala..
,,Nicki, " prehovoril po chvíľke potichu, ,,Je tu zima, prší, musíme ísť dnu.. Všetko mi musíš vysvetliť, "
,,Jaa nikam nejdem," povedala som suverénne, no stále som v hlase mala smútok.
Spomenula som si ako som raz šla v daždi, a Harry ma prichýlil..Plakala som, znovu a stále.
,,Keď sa  z tadeto nechceš pohnúť, tak ja to vyriešim inak," postavil sa. 
Blonďavé vlasy mu svietili v tme za svetla naštartovaného motora jeho auta, pred ktorým sme obaja sedeli.. 
,,Č-čo robíš?" preskočil mi hlas, keď ma zodvihol jemne zo zeme.
Držal ma na rukách a pozrel sa mi do tváre.
Jeho modré oči, skúmali môj smutný, vystrašený výraz. Určite som vyzerala ako troska.
Teraz sme boli už obaja úplne premočený...
Položil ma do zadu, do jeho veľkého auta.
Lahla som na veľkú sedačku vzadu v aute, celá som sa triasla.. v hlave sa mi premával Harry. 
Vedela som, že ma Niall ľúbi od prvého momentu, ako ma zbadal ešte len v klube Adioos, ale ja som na to teraz vôbec nechcela myslieť. 
Bol mi kamarát, ktorého som teraz skutočne potrebovala, aj keď som si v hlave hovorila, že nechcem nikoho. Ale potrebovala som.. Oporu.
Niall cezo mňa prehodil jeho suchú veľkú mikinu, ktorú mal položenú v aute.
Prešiel k volantu, naštartoval svoje veľké auto a viezol ma cez veľký upršaný Londýn preč..ani neviem kam.


,,Kde som to?" spýtala som sa rozospato, keď som sa ocitla na veľkej koženej pohovke v elegantnej, útulnej obývačke. Ešte bola tma.
Veľký byt osvetlovalo len slabé svetlo lampy, pri veľkej plazme na stene.
,,U mňa," povedal mi, v rukách niesol horúci čaj, už bol prezlečený v čistom a smeroval smerom ku mne, ,,V aute si zaspala, tak som ťa odniesol hore. Je 9 hodín večer, spala si tu len takú hodinku," povedal mi podávajúc čaj.
,,Ech, ďakujem," povedala som mu.
,,Môžeš mi všetko vysvetliť ? Prečo si šla tou nebezpečnou časťou Londýna sama? A prečo si plakala?" zaujímal sa starostlivo.
,,Niall ..ja," zakoktavela som znovu, ,, Ja nemôžem," povedala som mu a zase sa mi spustil prúd slz.
,,Ublížil ti snáď niekto?" rozmýšlal.
,,Harry?!?" povedal po chvíľke, no v jeho hlase som počula náznak zlosti.
Prikývla som. 
Postavil sa odo mňa preč. ,,Hneď som tu, daj si zatiaľ sprchu, alebo čo," povedal nahnevane.
,,Niall, nikam ne-" ani som nestihla dohovoriť, a už sa zabuchli dvere a on odišiel preč z domu.
Nevedela som kam ide, nič mi nepovedal, ale mala som tušenie kam asi. Hľadala som v jeho veľkom dome kúpeľku, až som ju nakoniec našla.
Zľakla som sa samej seba pri pohľade do zrkadla.
Mala som kruhy pod očami, bola som rozmazaná (celý makeup, špirála), vlasy som mala strapaté a veci som mala ešte trochu mokré od dažda.
Vyzliekla som sa a spustila som na seba prúd horúcej vody. 
Zmyla som si rozmazaný makeup, umyla si vlasy a telo...rozmýšľala som a dokonca aj vo vani mi začali tiecť slzy.
Poutierala som sa, obliekla som si jednu veľkú tmavomodrú mikinu, čo mi tam prichystal Niall a napísala som sms mame, aby sa nebála.
,,Mami, ehm, spím u kamarátky. Neboj sa o mňa. Zajtra mám riaditeľké voľno v škole, ráno ale ešte prídem. Lúbim ťa, pa," -Nicki.
Klamala som jej. Vôbec som nemala náladu ísť domov, a ani len do školy.. Zavolala som ešte bratovi Krisovi, a sľúbil mi, že ma nebonzne.
Mama mi našťastie uverila, a odpísala mi, že teda dobre.
Harry mi nevolal. Nepísal. Nič. Ako keby o mňa stratil úplne záujem. A ja som ho tak neskutočne milovala..
Ležala som na gauči, mokré vlasy sa mi rozprestierali na vankúši, a bola som prikrytá pohodlnou dekou.
Bola som hladná, pretože som nejedla od obeda, ale nemala som náladu jesť. Ak sa to tak dá povedať.
Rozmýšlala som nad dnešným dňom.. nad Melanie a Harrym. Skoro som zaspala no v tom niekto hlasným hukotom otvoril dvere.
,,Niall?" odokryla som sa, vyšla som bosá pošpičkách z obývačky a nakukla som smerom na chodbu.




Niall :





Nicki:

-Stalo sa tam veľa zmien.. veď uvidíte ako to bude dalej pokračovať. V blízkej dobe pridím dalšiu :) Komentár by potešil :)
-Nicki (blogger)

#24. One Way or Another

Už sa cítim  trápne, že sa Vám stále ospravedlňujem, že nepíšem častejšie, 

ale proste mi to nejako nevychádza.. 

Ale dúfam, že aj tak radi čítate tento príbeh 

Časť je možno trošku dlhšia :)

-

S Harrym sme sa potom "rozlúčovali" na chodbe u mňa asi 20 minút, aj keď sa ešte zajtra s ním vidím. Potom odišiel za chalanmi do vily, a  s nimi ide rovno do nejakého rádia, tu v Londýne.

S rodičmi a bratom som sa navečerala, niečo som sa "ako vždy" naučila do školy, osprchovala som sa a šla som hneď na notebook.

,,Práve teraz sme skončili láska.. uff, som unavený," hovoril mi známy hlas v mobile, okolo pol 11 večer.

,,Keby si tak ležal teraz pri mne," povedala som Harrymu potichu..

,,Zajtra ťa vyzdvihnem zo školy, kedy končíš?" spýtal sa ma Harry. 

Prevalovala som sa vo svojej teplej posteli, na nohách som mala notebook na ktorom som práve počúvala nejaké pesníčky na Youtube a bola som aj na Twitteri, kde som sa snažila ignorovať závistlivé tweety.
S Harrym sme sa dohodli kedy má pre mňa príjsť a z jedného krátkeho telefonátu, sme spolu volali asi do pol 1 rána.. Keď nie sme chvíľku spolu tak mi neuveriteľne chýba.. aj keď to bolo v tomto prípade len pár hodín, čo sme spolu naposledy neboli. Som rada, že som s ním strávila krásny víkend.

Ráno som sa precítila okolo 8 ... vybil sa mi mobil, lebo som dlho volala s Harrym :),  čiže mi nezvonil budík! Super.. 

Škola začína o 8.45  a cesta autobusom z domu mi tam trvá asi 20 minút, je to Oxford a je v strede Londýna.

Rýchlo som sa umyla a urobila si hygienu, obliekla som si biele tielko s výstrihom a tmavé úzke rifle. Na tielko som si dala svetrík a obula som si balerínky. Stihla som sa a ešte som sa stihla aj namaľovať.. 

Z domu som vyšla okolo 8. 30 a mamu som uprosíkala, aby ma hodila do školy.

Musela som ju ale zobudiť. Otec odchádza z domu už o pol 7 a mama keďže si stále hľadá prácu spí.

,,Ja nie som tvoja slúška!! Mala si vstať skôr!" kričala na mňa v aute a jej veľké oči, pod ktorými mala kruhy pod očami mi venovali nepríjemný pohľad.

,,Nemám na sebe ani štipku make-upu, a mám na sebe tepláky a pyžamové tričko, Nicki," sťažovala sa.

,,Prepáč už sa to nestaneee, ďakujem mami," usmiala som sa na ňu a dala som jej pusu na líce, keď ma vyhodila pri bránach školy. 

Našťastie som do triedy vstúpila presne vtedy keď zazvonilo. 

" Dobré ránko miláčík, chýba mi tu niekto v posteli a nemyslím toho macka čo si mi dala ;) Pusinkaa pre teba :* " -Harry.

Usmievala som sa na displej pod lavicou ako idiot a odpísala som mu.

,,Čo tam máš??" spýtala sa ma spolusediaca kamarátka Noel, s ktorou som sa teraz prevažne bavila, lebo s Mel sa to nedalo.

,,Nič nič," rýchlo som hodila mobil do kabelky a venovala som sa matematike.

Celý deň v škole som myslela len na Harryho, dohodli sme sa nakoniec že sa stretneme o pol 3 v jednej našej obľúbenej kaviarni.

V škole som sa rozprávala teda hlavne s Noel.. keď som šla za Melanie, správala sa ku mne zvláštne.

Ako keby som sa jej hnusila, a to neviem čo som jej urobila. Dokonca aj tu v škole, nie len včera v tom supermarkete, kde som bola s Harrym s ktorým sa stále chcela len fotiť.

Melanie mala na sebe obtiahnuté modré šaty, na tom sako a čižmy na opätku.

,,Zmenila sa," šepla mi Noel.

Prikývla som..

,,Čo ti je?!" zatiahla som po poslednej hodine Melanie na záchody.

,,Čo by mi malo byť?" pozrela sa na mňa modrými očami, ktoré lemovala hrubá vrstva linky.

,,Som proste takáto, iná už nebudem," usmiala sa na mňa a prehodila si bledé vlasy cez rameno a padli jej na chrbát saka.

Vtedy mi pípla esemska od Harryho.

 ,,Och píše ti tvoja lásočkaaa?" spýtala sa ma afektovaným tónom, ktorý nahodila presne ako Taylor.

,,Neviem čo ti je. Ale toto nie je moja kamarátka Melanie Hal Scott, ktorú poznám už od škôlky, a s ktorou som sa začal hrať, pretože nemala žiadne kamarátky," povedala som jej pravdivo a mobil som vtedy z kabelky nevytiahla.

Na tvári sa jej vystriedalo veľa emócií, nič mi nepovedala len prešla cez záchody a odišla preč.

Čo sa so všetkými deje?! 

Potom som si prečítala sms..a áno bola od Harryho, píše že už sa na mňa teší, a že ma veľmi miluje..Milé. :)

,,Nicole Haver, nech sa dostaví okamžite do riaditeľne prosím!" ozvalo sa školským rozhlasom, práve keď som už bola na odchode zo školy a mierila som si to rovno do kaviarne za Harrym.

,,Čo si myslíš prečo ťa chcú?" spýtala sa ma Noel, keď som smerovala ku kancelárii riaditeľky.

,,Neviem. Ale mala som stretnutie s Harrym o pol 3 v kaviarni, tu blízko školy, tak mu musím napísať," povedala som jej. 

Za nami som počula smiech troch dievčat medzi ktorými bola aj Melanie..

Ignorovala som ich, jemne som zaklopala na dvere, rozlúčila sa s Noel, ktorá šla už domov a vošla som do kancelárie riaditeľky.

Zo školy som vyšla až  okolo 3 a hneď som volala Harrymu, chcela som sa mu ospravedlniť, že meškám, no nezdvíhal, zvláštne.

 U riaditeľky som našťastie nebola pre nič zlé, ale len preto, lebo ma učitelia vyhlásili ako najlepšiu študentku môjho ročníka, tu na Oxforde.

 Hodnotili hlavne podľa správania, ale aj podľa známok. 

Neuveriteľne ma to potešilo.

Kaviareň bola blízko mojej školy, tak som išla cez slnečné Londýnske ulice (nepršalo, čo bolo príjemné), a v sluchádkách mi hrala hudba. 

Bolo celkom príjemné aprílové počasie. Myslela som na veľa vecí... hlavne na Harryho

, ale aj na úplne zmenenú Melanie, či Taylor ktorej som vôbec nechápala čo odo mňa chce, či na Nialla...

S Harrym som sa nevidela celý minulý týždeň, kvôli tomu že bol v Amerike ( v L.A),

 ..bola som s ním len cez tento víkend a dnes večer mi ide zase preč.. do Nemecka.

Už teraz mi chýba.. ale musím ho tolerovať, ja sa ho nevzdám. Milujem ho.

V Nemecku bude s chalanmi dokopy 3 dni, najskôr nejaké udeľovanie cien, potom autogramiády, nejaké koncerty a tak..

Vstúpila som do kaviarne, kde s Harrym často chodievame, ale najskôr som sa šla na wécka ešte premaľovať, učesať sa a trošku sa upraviť.

Keď som vyšla zo ženských záchodov, išla som hľadať Harryho, čo bolo dosť ťažké, pretože kaviareň bola veľká, a ako poznám Harryho, nerád sedí " moc na očiach "

Hľadala som očami naše zvyčajné miesto, no Harryho som nikde nevidela. Ako keby tam ani nebol.

 Volala som mu stále, no nedvíhal.

Premohol ma nepríjemný pocit, že už odišiel, lebo som meškala, ale myslím si, že by to Harry neurobil. Prešla som asi polku kaviarne, až som ho nakoniec našla.

Sedel pri stole, pre dvoch, no nebol tam sám..

Mal na sebe svoje obľúbené sivé tričko s malým červeným srdiečkom  na boku a na tričku mu viseli čierne okuliare.

 Hnedé vlnky sa mu točili okolo krásnej tváre.

Oproti nemu sedelo známe dievča, ktoré sa mu pohrávalo s kučeravými vlasmi, s ktorými som sa mu väčšinou hrávala len ja..

Harry hľadel do zeme, vyzeral smutne. No ona bola úplne nadšená.

To dievča mi bolo známe, nevidela som jej moc do tváre, tak som nevedela povedať od kiaľ ju poznám.

Harry si ju moc nevšímal, ale venoval jej dosť veľkú pozornosť, aby sa jej pozeral do hlbokého výstrihu na šatách. Ach áno modré úzke šaty..

Neverila som vlastným očiam.

,,Harry," povedala som koktavo, hlas mi pri vyslovení jeho mena klesal a slzy sa mi hrnuli do očí.

Harry:

Nickin outfit:

-Komplikácie, ako som vravela, prichádzajú.. veď uvidíte.. v blízkej dobe sa tešte na dalšiu :) Komentár by ma naozaj potešil :) Ďakujem :)

-Nicki (blogger)