Niall si išiel hore po veci a vyšli sme von. Chladný vzduch a tmavá obloha vzniesli zvláštny pocit. Ich luxusný bazén sa za mesačného svetla pekne ligotal. Nebol zakrytý, čo ma prekvapilo.
Odomkol auto, slušne mi otvoril dvere na strane spolujazdca.
Nastúpila som. ,,Ďakujem," povedala som mu slušne. Usmial sa na mňa, obišiel auto, sadol si na miesto vodiča a naštartoval. Vycúval z brány a vyšiel do ulíc Londýna. ,,Kde bývaš?" spýtal sa ma po chvíli. Nadiktovala som mu ulicu a on mieril presne tam kde som mu povedala. Bez slova sme tam sedeli, ani rádio nemal pustené.
,,Nemusel si to robiť," povedala som mu, keď zaparkoval pred mojím domom.
,,Ja viem, ale chcel som," povedal nesmelo. Ach.. presne takto mi včera odpovedal aj Harry, pomyslela som si a trošku som sa cítila trápne a previnilo. ,,Viem, Harry ma asi zabije, ale musel som ťa odviesť, " povedal a hľadel mi do očí.
Nechápala som to. ,,Prečo by ťa mal Harry 'zabiť' ?" chcela som vedieť. Neodpovedal.
,,N-neviem..ved ťa má ehm, rád," vykoktal nakoniec zo seba.
Potom vyšiel z auta, obišiel ho a znova mi slušne otvoril dvere. Odrazu sa pri nás zastavilo čierne auto a vyšli z neho dvaja paparazzi. ,,No super, teraz budem vyzerať jak nejaká štetka!" povedala som Niallovi a mierila som rovno k dverám bytu. Niall išiel za mnou. Otvorila som vchodové dvere. ,,Bývam na druhom," povedala som mu. ,,Oni ma musia otravovať všade?!!" mal nervy a zabuchol silno vchodové dvere, na čo som nadskočila. ,,Ďakujem za odvoz," povedala som mu, objala som ho a keď som chcela výjsť hore po schodoch smerom k bytu, zastavil ma.
,,Počkaj, " povedal nervozne. Otočila som sa a stál oproti mne. Pozeral sa mi rovno do očí. ,,Chcem aby si vedela, že keď budeš hocičo potrebovať, kľudne povec," usmial sa a jeho modré oči sa tvárili šťastne a starostlivo. Otočil sa a odišiel.
Nečakala som to. Ani som mu nestihla odpovedať. Bola som prekvapená jeho láskavosťou.
,,Tak toto je pravý dôvod prečo si meškala?!" ozval sa za mnou netrpezlivý ton.Otočila som sa.
Na schodoch stála mama.
Ruky mala prekrížené na prsiach, mala svoj obľúbený fialový župan a na tvári mala nepríjemný výraz čo ma nepotešilo. ,,Ehm," vydala som zo seba. ,,P-prepáč mami, nemala som pojem o čase bola som v kine a.." povedala som nakoniec, no nenechala ma dohovoriť. ,,Takže v kine hmm? A moja milá Nicole, vieš, že je zajtra škola? A ty sa flákaš s nejkým blonďákom?!" povedala a mierne zvyšovala tón hlasu.
,,Prepáč mami, mrzí ma to, už sa to nestane, sľubujem." povedala som jej, podišla som k nej a jemne sa ju snažila objať. ,,To ver že sa to nestane!" odvrkla mi.
Vošli sme do bytu, kde bola tma. Zapípali hodiny, čo signalizovalo,že je práve 11 hodín.
,,Týžden nepôjdeš von, len do školy a do práce, jasné ti to je moja milá, " povedala mi.
,,Dobre mami." odpovedala som jej jasne. Nechcela som namietať a ani sa s ňou hádať. Vošla som do svojej izby, kde som si otvorila okno, lebo bolo dosť dusno. Vyzliekla som sa, rýchlo som si dala pyžamo a išla som sa odmaľovať a urobiť si hygienu.
Budík mi zvonil už o 6.10 aby som všetko stíhala. Lenivo som sa vyvalila z postele. Prvé miesto kde som mierila, bola kúpeľňa. Osprchovala som sa, umyla som si vlasy a urobila som si hygienu.
Obliekla som si len voľné tričko a išla som si do izby nachystať knihy do školy. Mokré vlasy som mala rozpustené na ramenách. Dnes do večera byť v bare..nuž jedna výhoda, aspoňže je piatok.
Pomyslela som si. Urobila som si nejaké úlohy, potom som sa namaľovala a obliekla som si biele tielko, na ktoré som si dala modrú košelu (ale nezapla som si ju) a vyhrnula som si rukávy. potom som si na to dala čierny šálik a obula som si biele conversky. Do čiernej tašky som si nahádzala školské veci a knihy. Zbehla som do kuchyne. Otec už bol v robote a mama sa niekde chystala.
,,Už máš prácu?" spýtala som sa prekvapene a vyberala som si musli tyčinku a mlieko z chladničky.
,,Idem len na pohovor," odpovedala mi a upravovala si sako. Vypla si svoje slabučko hnedé vlasy do vysokého copu. ,,Ja už sa ponáhľam, nezabudni čo som ti včera vravela. Ľúbim ťa pa, " povedala a kráčala na chodbu, kde si obula lodičky a odišla preč. Kris sa objavil v kuchyni v pyžame.
,,Koľko je hodín?" spýtal sa ma rozospato. ,,Pol ôsmej, " odpovedala som mu pokojne a dojedala som svoju tyčinku. ,,Do riti!" zanadával a bežal do kúpeľky. Zasmiala som sa, zobrala som si veci a išla som autobusom do školy.
-Harryho pohľad-
Ospalo som rukou prešiel po druhej strane postele no nikto tam nebol. Bez váhania som vyskočil z postele a zbehol dole. Bolo pol 9 ráno, skoro všetci už boli hore.
Zayn a Niall niečo varili v kuchyni. Liam a Louis dolu neboli.
,,Dobré ráno," povedali mi naraz, ked ma zbadali, no ja som ich moc nevnímal len som im kývol hlavou.
Hlavou mi prebiehalo veľa myšlienok. Kde je Nicki? Ako sa dostala domov? Kto ju odviezol? Išla pešo? Je v poriadku? Stalo sa jej niečo? Zbehol som naspať do izby a hľadal som svoj mobil. Mal som nervy. Nikde nebol.
Išiel som si dať rýchlu sprchu, ktorá ma trochu uklúdnila a hodil som si na seba čisté veci. Potom som si, samozrejme, urobil hygienu.
,,Nevideli ste môj mobil? " spýtal som sa chalanov, keď som vošiel naspať do kuchyne.
Zayn a Niall sedeli za stolom a jedli praženicu, už sa k ním pridal aj Liam. ,,Ja som ho nevidel," odpovedal mi Zayn pohotovo a ďalej sa napchával.
Mne moc do chuti k jedlu nebolo. Bol som nervózny, kde mam mobil a či je Nicki v poriadku. ,,Tuším som ho videl na zemi v obývačke," povedal mi Liam.
Bez slova som prebehol do obývačky, no nebol tam. Smutne som sa vrátil naspať k chalanom. ,,Nič?" spýtal sa Niall. pokrútil som hlavou.
,,Inak keď si sem pozveš babu, tak ju chod aj odviesť a nie, že ju ide odviesť niekto iný z nás," povedal Zayn. Všimol som ako ho Niall pod stolom kopol a hádzal na neho vražedný pohľad. ,,Počkať? Čo?!" bol som prekvapený, ale aj trochu nasratý.
Stál som vedľa stolu a čakal som ich odpoveď. Boli ticho, z čoho som bol riadne nervózny a aj moja zlosť vo mne vrela. ,,Do riti! Odpovedzte!" zakričal som na nich.
Všetci len ticho prežúvali praženicu. ,,Išiel som ju odviesť," povedal pokojne Niall.
,,Čo ? Prečo? Prečo ma nezobudila do pi**?!!!" mal som trošku nervy. ,,Ja, ja neviem, mne povedala že pri tebe zaspala, no keď sa zobudila musela ísť domov, lebo bolo dosť neskoro. Potom ťa budila len ty si tvrdo spal," hovoril pokojným hlasom Niall, ,,stretol som ju dole ako ide von, a ehm.." hovoril trochu znepokojene. ,,Čo?!" chcel som vedieť a mierne som zvýšil tón hlasu, normálne by som na neho nekričal, pretože mi sa nehádame, ale bol som dosť nervózny. ,,Navrhol som jej či by som ju neodviezol, pretože ona chcela ísť taxíkom alebo autobusom, čo je tu v Londýne, tak neskoro, nebezpečné," dopovedal.
,,Ja..ehm , díky že si ju odviezol, ale nabudúce ma zobud!" povedal som mu a "potlapkal" som ho po ramene.
Zbehol som naspať hore a všade som hľadal svoj mobil. Nakoniec som ho zbadal ležať pod perinami v posteli. Bez váhania som ho chytil a vytočil som Nickine číslo.
- (Už normálne.) Nickin pohľad -
Vošla som do školy a obklopilo ma asi päť báb. Stále sa prekrikovali. ,,Ty s ním chodíš? S dvoma naraz? Ako ste sa stretli? Spali ste spolu? Máš jeho číslo.? ..a podobnými hlúpymi otázkami, ktoré som sa snažila ignorovať. Prešupla som sa medzi ne a utekala som k mojej skrinke, dúfajúc že som sa ich zbavila. Veci som si hodila do skrinky. Tie otravné dievčatá od vekovej kategorie 13 - 16 boli pri mne. ,,Nechajte ma tak!" povedala som im a išla som do triedy. V tom mi zazvonil mobil. Harry. Usmiala som sa. :-)
Nickin outfit:
-Zajtra pridám dalšiu časť. Možno je táto trošku nudná, ale je dlhšia :) Ked je pre vás nudná ..mrzí ma to. Sľubujem, že to bude lepšie!! Inak komentár poteší. :) Ďakujeem :)
-Nicki (blogger)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára