-Fúha, neverím, že už píšem 30 časť..
Som Vám veľmi vďačná, že čítate môj príbeh, aj keď ho nepridávam moc často a ďakujem Vám
za Vaše milé komentáre :) Budem snažiť,
aby sa Vám každá časť páčila (táto je dlhá heh)
:))
:))
-
Oprela som sa o sedadlo taxíka. Našla som Niallov kontakt v adresári v mobile a rýchlo som mu zavolala.
,,Niall?" prehovorila som potichu, keď som si priložila mobil k uchu.
,,Ehm, Nicki," jeho hlas bol trošku zastretý, ,,Deje sa niečo?"
,,Niall, ja som tu, tu v Berlíne, videla som to v správach, to všetko..Harry bol v tom aute.. tá nehoda.., je zranený, ach... on je tu, v nemo-" sypala som zo seba slová, no Niall ma zastavil.
,,Nicki, najskôr sa ukľudni, prosím. Je to ťažké..viem, mal nehodu.. ach.. kde si presne? Sama si tu? Sama si letela?" pýtal sa ma, v jeho hlase s írskym prízvukom bolo počuť obavy a tiež zmätok.
,,Sama. Teraz som pred hlavným berlínskym letiskom. Sedím v taxíku, a neviem v akej nemocnici je Harry," povedala som mu smutne, a popravila som si batožinu, ktorá sa mi šmýkala z rúk.
,,No, Harry leží v nemocnici Benjamina Frenklina, tu v Berlíne. Nicki, idem po teba s chalanmi. Som teraz v hoteli, mali sme mať skúšku, no kvôli tej nehode sa zrušila a my sme s chalanmi boli už dve hodiny pri Harrym. A teraz sme v hoteli, lebo sme mu brali veci. Všetko ti poviem, no vystúp z toho taxíka. Čakaj ma pred hlavným vchodom, o 10 minút som tam," hovoril náhle.
,,Niall, nemusíš prísť, kludne pôjdem tým tax-," nestihla som dopovedať a už ma vypol.
,,Ehm, prepáčte, že ste museli čakať, ja nepôjdem taxíkom, ďakujem." povedala som taxikárovi, ktorý nado mnou iba mávol rukou a niečo si mrmlal popod nos.
Hanblivo som si zobrala tašku, prebehla z taxíka rovno pri vstup do letiska, kedže lialo ako z krhly, čo som práve tu nečakala.
Vyťukala som rýchlo smsku mame, že už som v Berlíne, keďže má o mňa až prehnaný záujem.
Viem, mám aj svoje povinnosti, ako škola, ale teraz bolo toto vážne, a mami mi ešte slubila, že zavolá učiteľke.
Hlavou som stále hľadela do zeme, keďže som si všimla, že ma začínajú nejakú ľudia trochu spoznávať. Čapicu som si potiahla viac do tváre.
Ani nie po 7 minútach čo som tam stála, som zbadala ako blondavá hlava vykúka z okna v čiernom elegantnom aute a kýva mi. Niall.
Batožinu som rýchlo schmatla, a utekala som cez dážď šrégom k autu, ktoré zaparkovalo blízko vchodu do letiska.
,,Ahoooj," sadla som si dozadu do priestranného auta, vedľa Nialla. Vpredu som zbadala sedieť za volantom Louisa a vedľa neho sedel Liam.
,,Či ahojte," opravila som sa a jednou rukou som objala Nialla.
,,Čaukoo Nicki!" pozdravili ma všetci traja naraz. ,,To si sem letela.. kvôli Harrymu však? Určite, prepáč blbá otázka, " povedal s ťažkým hlasom Louis a vyšiel z parkoviska.
,,Áno..je v poriadku ? Ako mu je? Musím isť hneď za ním..aj keď neviem či ma bude chcieť vidieť," povedala som smutne.
Ani neviem prečo, mi po lícach začali tiecť slzy..
,,Nicki," prihovoril sa mi potichu Niall a chytil ma jemne za ruku, ktorú som mala položenú na svojom stehne, ,,prosím neplač,..nie. Chápem ťa v posledných dňoch si toho zažila dosť. To čo sa ti stalo v tom klube, incident s tou Melanie a Harrym a teraz toto, ideme za ním," snažil sa ma ukludniť.
Celú cestu do nemocnice, som bola opretá o Niallovu hruď a on ma pomaly utešoval, aj keď on sám trpel. Aj kvôli tomu čo sa stalo Harrymu, ale aj kvôli mojej neopätovanej láske.. Niall je skutočne dobrý chlapec, zaslúži si dobré dievča. Je to milý pocit mať takého kamaráta na ktorého sa môžem spoľahnúť.
Louis a Liam sa o niečom rozprávali vpredu v aute, no podľa ich hlasu nemali moc dobrú náladu..boli napätí a aj smutní.
Ani nie o 15 minút cesty sme zaparkovali do podzemného parkoviska, už pravdepodobne v nemocnici, kde leží Harry..
,,Tašku si môžeš nechať tu, dám ti ju do kufra," ponúkol sa Louis, nesmelo sa na mňa usmial a zobral mi ťažkú tašku z ruky.
,,Ehm..no dobre ďakujem," nahodila som cez tie všetky obavy čo ma trápili, falošný úsmev.
S Louisom, Niallom a Liamom ktorý išiel po mojom boku a aj on ma podporoval, že všetko bude v poriadku, sme vyšli z podzemného parkoviska.
Na informáciach v nemocnici stáli nejaké fans. Ani teraz nedajú pokoj ?!? Akože, dobre chápem, ich idoly, ale toto je už vážne.
Niall prehodil ruku cez moje rameno, ja som si kryla tvár..určite som bola asi aj trochu rozmazaná. Chalani boli pri mne natlačení, pri svojich fans sa nezastavili a rovno sme smerovali k výťahu.
,,Milujem svoju prácu, a aj fanúšikov, no sú aj medze.." povedal s nasratým hlasom Louis, stlačil tlačidlo, a smerovali sme na štvrté poschodie
,,Kde je vlastne Zayn ?" chcela som vedieť.
,,On je pri Harrym, ostal pri ňom. Chcel som ja..ale asi by som sa tam rozplakal. A to myslím vážne.. mám takú povahu. My sme šli Harrymu po veci do hotela. No a vtedy si zavolala. Tak sme šli z hotela rovno pre teba. No a Annie, Harryho mama príde hned zajtra, " odpovedal mi Louis a popravil si voľné sivé tričko.
Na chalanoch bolo vidieť, ako sú touto nečakanou udalosťou ohromení... a vykoľajení.
Stále som sa držala pri Niallovi. Bola som trochu nervózna čo sa tam bude diať. Ako na mňa Harry zareaguje a či je vôbec v poriadku, snažila som sa zadržať slzy, ktoré sa mi znova hrnuli do očí.
Vystúpili sme na štvrtom poschodí, kde bola dlhá bledá chodba a samé nemocničné izby. Na chodbe nikto nebol, iba nejaké dve sestričky, ktoré sa medzi sebou rozprávali.
Pohľad mi padol na malý obchodíček so suvenírmi. umelými ale i živými kvetami, veselými plyšákmi, čokoládami a podobne. Zastala som.
,, Harry má izbu číslo E43, počkáme ťa tam?" usmial sa na mňa Liam, keď zbadal kam moje oči smerujú. ,,Viem, určite mu chceš niečo kúpiť.. Neboj sa, ten incident s Melanie bolo len nedorozumenie, aj tak verí zväčša tebe. Izbu nájdeš.. stojí pred ňou bodyguard," zasmial sa Liam, a potlapkal ma jemne po chrbte.
,,Zväčša," zopakovala som potichu.
,,Urob ako chceš," žmurkol na mňa povzbudivo a s chalanmi sa vytratili niekde preč z chodby.
Ostala som tam stáť sama. Je mi jedno, že sa so mnou asi Harry moc nebaví, kedže mu Melanie nakecala, že som sa v škole bozkávala s nejakým chalanom, no to je kravina!!
A tiež. že ma Harry videl u Nialla len v tričku.. to som mu aj vysvetlila, keď šiel po Nialla, lebo šli sem, do Berlíne..No vysvetlila som mu, že vtedy keď som ho videla v tej kaviarni ako ho Melanie..pobozkala, tak som sa rozplakala, išla som v daždi, stretla Nialla a tak. Proste s Niallom nič nemám, je skutočne dobrý kamarát, a taký sa hľadá ťažko.
Rozmýšlala som dlhú chvíľku a ani som sa nepohla. Prerušila ma nahlas rozprávajúca sa pacientka nemocnice s doktorom, keď prešli okolo mňa.
Kašlala som na všetky veci, zobrala som jedného stredne-veľkého macka s nápisom "I Love You"
Hovorí sa, že by mal dávať takéto veci len chlapec dievčaťu, no podla mňa je to somarina..je to milé z oboch strán.
Ten macík bol strašne krásny.. bol hodený na kraji pri vysokej poličke s inými plyšákmi, no mne sa strašne páčil. Podišla som k pultu a vypýtala si macka, dúfajúc, že žena vie po anglicky. (kedže sme v Berlíne)
,,Bude to 25 €," povedala mladá žena za pultom, no stále hľadela do časopisu Cosmopolitan, ktorý mala položený na pulte.
,,Ehm, môžem platiť v librách?" spýtala som sa náhlivo. V tom zhone som si zabudla premeniť peniaze.
,,No dobre," povedala znudene.
Rýchlo som jej podala peniaze a ona mne krásneho macka.
,,Počkať, vy idete za Harrym však? To ste vy? Jeho priateľka? ...Tá ehm, Nicole, Nicki," spozornela, oči odtrhla od časopisu, ,,Ach áno ste to vy!" na tvári sa jej objavil úškrn.
,,No..áno.. Prepáčte ponáhľam sa. Ďakujem vám a dovidenia," rýchlo som sa otočila a zbehla som po chodbe, preč od obchodíku, s mackom v ruke.
,,Doví, pozdravte Harryho!" kričala za mnou mladá predavačka.
Išla som smerom po chodbe akou išli chalani a hľadala som izbu E43.
Hľadala som ju asi 2 minútky, čo som bola celkom rada. Dala som si dole čiernu
Prosím nech je v poriadku, prosím..pomaly som otvorila dvere do veľkej izby.
Harry ležal na väčšej posteli. Jednu nohu mal obviazanú a na pravej ruke mu šla do žily infúzia. Mal aj niečo obmotané okolo palca na ľavej ruke a aj okolo hlavy..
Prosím nie nie nie...on nemôže byť chorý, musí byť zdravý..
Stála som vo dverách bez slova, zvierajúc plyšového macka. Toto nie.. Harry.. Môj Harry..
Louis sedel rovno pri Harrym. Zayn boli vyvalený na menšom gauči a pravdepodobne spal (bolo asi 8 hodín večer). Niall a Liam sedeli tiež na stoličkách vedľa Harryho postele.
Bol tam aj Paul a ešte nejaký muž, tí stáli bokom a obaja telefonovali.
Pomaly som podišla k posteli, keď ma chalani a aj Paul s tým mužom zbadali, kývli mi na pozdrav. Potom všetci z miestnosti odišli, Louis mi stihol zašepkať, že keď Harrymu niečo poviem, aj keď ťažko, ale otvorí oči a reaguje.
Všetci nám teraz dali chvíľku "pre seba".
Ostala som s Harrym v miestnosti sama, až na Zayna, ktorý sa prehadzoval na menšom gauči a spal.
Položila som veľkého macka pri postel a nahla som sa k Harrymu. Neverila som vlastným očiam.. takto to nemalo byť. Do očí sa mi vsunuli slzy, a snažila som sa nevzlykať.
,,Harry," povedala som potichu a nesmelo, preskočil mi aj hlas do očí.
Zažívala som strašne veľa pocitov.. strach, obavy, smútok, city k Harrymu...
Prešla som jednou rukou po jeho hnedých kučerách, čo mu vytŕčali z obväzu, čo mal na hlave.
Jeho viečka sa pomaly zamykali, keď začuli môj hlas a všimla som si, ako keby sa snažil strašne otvoriť oči. Podarilo sa mu to.
Jeho zelené oči hľadeli uprene do mojich.
,,Nicki," prehovoril potichu, utrápeným chrapľavým hlasom a jeho rokou s obviazaným palcom mi jemne chytil moju, ktorú som mala pri jeho tvári.
Nicki:
-Časť, je troošku dlhšia, ale dúfam, že sa Vám pači. V blízkej dobe dám novú. Komentár by ma potešil :33 :) Ďakujem Vám ešte raz.
-Nicki (blogger)
dalšiuuuu :)
OdpovedaťOdstrániťUplne, je to super :)) strašne skvelo píšeš :)) tak šup ďalšiu ;)
OdpovedaťOdstrániťNaprosto úžasné... <3 Piš dál!!! :)
OdpovedaťOdstrániťje to úžasné!! :3 snáď budú spolu, taká romantika v nemocnici, hah <33 :)
OdpovedaťOdstrániť