#31. One Way or Another

-

Harry sa mi jemne dotkol ruky. Bola som naklonená nad jeho tvárou. Hľadela som mu do jeho zelených utrápených očí. 
,,Nicki," zopakoval znova potichu.
,,Harry, ja," zlomil sa mi hlas. 
Harry ležal "pripútaný" k lôžku. Bol zakrytý lahkým paplónom, so zlomenou nohou, prstom a obväz mal obmotaný aj okolo hlavy.
,,Všetko bude v poriadku Nicki," šepkal. 
Okrem toho, že som bola už celá uplakaná,  som sa rozplakala ešte viac, klesla som na kolená, kľačala som pri ňom a hladkala som ho. Nemohla som hovoriť.. nedokázala som nič povedať..
V hlave som mala veľa pocitov, všetko sa na mňa v posledné dva týždne hrnulo...tá nová robota, odchod z roboty (klub Adioos) kvôli obťažovaniu, zoznámenie s Harrym a tak.. proste je toho na mňa moc a som.. zmätená.
,,Prišla som sem.. kvôli tebe. Lebo ťa milujem..a nikdy by som ťa nedokázala podviesť. Všetko mi je ľúto.. Harry ja..naozaj..," znova mi preskočil hlas a nemohla som vydať ani hlásku.
Spomenula som si na to, ako som bola u Nialla a on ma pobozkal, a ja som sa aj hneď odtrhla.. viem, Niall sa ma snažil upokojiť po tom, čo som videla Melanie a Harryho, no 
asi zabudol, že milujem Harryho..alebo ho to proste nenapadlo. 
Teraz to, ale Harrymu nepoviem, nie je to  ved nič hrozné...ale teraz nie.
Harry si popravil pyžamovú košelu ktorú mal na sebe a stále mal na tvári utrápený výraz, no snažil sa vyzerať "šťastne" ak to tak môžem nazvať.
 Na krásnej tvári mal odreniny a škrábance.. Zdvihol ruku, na ktorej mal zlomený prst, pretože do druhej mu tiekla infúzia a natiahol ju ku mne.
Sledovala som každý jeho pohyb, rozmýšlala nad všetkými udalosťami a slzy mi stekali po lícach.
Chytil mi líco a snažil sa mi utrieť slzu stekajúcu k mojim perám.
,,Nicki...ach.. Niall mi povedal, že sa medzi vami nič važne nestalo, čo dúfam a verím mu.
 A ach..verím aj tebe, že si nič nerobila v škole s niekym iným..to by som neprežil Nicki, Je to tažké.." klesol hlasom a odvrátil pohľad.
,,To by som nikdy neurobila, lebo mám toho najúžasnejšieho chlapca na svete," chabo som sa usmiala. Ale môj úsmev bol úprimný.
,,Mrzí ma, že si videla bozk s Melanie. Ona ma pobozkala. Hneď som sa chcel odhrnúť naozaj, no pohryzla ma do pery. A ako som ti už vravel..chcel som ísť za tebou no nepustila ma. Nicki..vieš že ja ťa milujem viac ako môj vlastný život," povedal ťažko, znova sa hlboko nadýchol.
Prístroj vedľa neho ukazoval, že mu srdce bije v pokoji a má normálny tlak. 
Zayn, ktorý bol schúlený na druhej strane veľkej miestnosti si potichu hmmkal zo sna.
,,Prosím povedz že sa nehneváš.." prehovoril znova, a zhlboka sa nadýchol.  Na tvári mal smutný, vystrašený výraz čakajúci na moju odpoveď..
Nemohla som sa hnevať, jeho pobozkala Melanie, ktorá mu nakecala somariny a mňa zase Niall, ale on to nemyslel zle..
,,Na teba sa nedá hnevať, ľúbim ťa. Prosím a aj ty mi ver Harry, znova ti to hovorím no, ja by som nikdy...." 
,,Verím,"  skočil mi do rečí a na tvári sa mu objavili jamky.
Jeho potetovaná hruď mu vytrčala z pod košele.
Naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho. On mi bozk opätoval. Jeho ruka, ktorá mi pred chvíľkou utierala slzy, si ma jemne pritiahla bližšie. 
Bol zranený, a stále mal silu. Ach.
Rukou prešiel nižšie a hladkal ma nežne po stehne.
 Bola som prekvapená, že aj keď je Harry takýto unavený, zranený, a ťažko sa mu dýcha a aj rozpráva dokáže myslieť tak, že ma chytá za stehno. No mne to nevadí. :D
Chýbal mi jeho dotyk, hlas, jeho vôňa, jeho pery..chýbal mi prosteHarry.
Naše bozkávanie bolo impulzívne, túžobné a také ospravedlňujúce. 
Keď sa naše pery asi až po 5 minútach oddelili, niekto vstúpil do miestnosti čím nás vyrušil.
,,Prepáčte slečna, že vás vyrušujem, len som prišiel skontrolovať pacienta," povedal doktor v bielom plášti s nejakým blokom v ruke a podišiel k Harrymu posteli.
Rýchlo som sa postavila, keďže som kľačala, a utrela som si slzy pod očami a podišla som k doktorovi.
,,Dobrý deň, môžem vedieť, ako presne na tom je?  Čo sa mu stalo ? Má vážne zranenia ? " spýtala som sa viac otázok naraz, no slušne.
Lekár zatiaľ behal okolo Harryho, kontroloval mu teplotu, zranenia, krvný tlak 
a podobne. 
,,No, má zlomeninu palca na pravej ruke, zlomenú ľavú nohu, pár odrenín na bruchu a tvári a hlavu má len mierne "otrasenú" no nie je to otras mozgu ani nič hrozné, našťastie," povedal a usmial sa na mňa.
,,Prepáčte už musím ísť. Harry hlavne sa nijako nenamáhaj, prídem ťa skontrolovať zase o cca 2 hodiny, sestrička ti donesie nejaké lieky, keby niečo potrebuješ povedz sestričke a ona ma zavolá, drž sa! A dovidenia slečna ?! "  spýtal sa pred tým než opustil miestnosť.
,,Haverová," podala som lekárovi ruku. 
,,Moja priateľka," sledoval nás Harry z postele a uškrnul sa.
,,Teší ma," ešte raz sa usmial na mňa a aj na Harryho a odišiel von z izby. 
Sadla som si vedľa neho na posteľ a pozorovala som ho.
,,Nebuď smutná...ja sa vyliečim," zasmial sa, keď som na neho hľadela smutným pohľadom. 




-Harryho pohľad-

Tá nehoda, čo sa mi stala ma totálne rozhodila.. Auto narazilo rovno do stromu, ja som našťastie obišiel s "malými" zraneniami a odreninami.
Chalani ako sa to hneď dozvedeli, prišli za mnou na "akútny príjem", kde som chvílu ležal.
Boli z toho zničení..plakali. 
Ak mám byť úprimný , posledná vec, ktorá mi prešla hlavou, pred tým než som pocítil ten náraz bola Nicki. 
Teraz ležím na izbe, do jednej ruky mi ide infúzia, som zranený, lekár tu je každú chvíľku a sestrička  do mňa pchá furt nejaké lieky.
Ale aj tak sa umievam na svojho macka, ktorého som dostal od Nicki, ktorá sem priletela len kvôli mne a to chodí do školy, moc nezarába, ale prišla.. prišla.
Uznávam, necítim sa dobre, ale ako ju teraz sledujem, ako je schúlená na menšom gauči v mojej nemocničnej izbe, je strašne zlatučká.
Posielal som ju do hotela s chalanmi, no ona to odmietla, ach je taká tvrdohlavá. Chalani to ostali najdlhšie ako mohli, museli chudáka Zayna zobudiť. 
 Chalani tu chceli zostať tiež, aj keby mali spať na zemi :DD No lekár, ktorý ma vyšetruje to zamietol, že tu nemôže byť toľko ľudí, lebo mi to nerobí dobre čičo..
Takže chalani, Paul a aj ostatní sú v hoteli, doktor ich stále informuje o mojom stave. Museli zrušiť všetky vystúpenia, inteview v rádiách, autogramiády a aj let o týžden do New Yorku, kvôli nehode.
Mama príde aj s Gemmou a nevlastným otcom zajtra.
Všetci z toho robia takú vedu.. áno mal som nehodu, ale som "celom" zdravý.
Celú noc som nemohol zaspať. Celú noc pršalo, a to nie som v Londýne, ale je apríl (už skoro koniec) a býva také počasie.
Niekedy je výhoda byť slávny, ležím v luxusnej nemocničnej izbe, ak sa to tak dá nazvať, no z telky ma bolí hlava, tak ju zapnutú nemám. Mám jedlo vždy ked potrebujem a vlastnú sestričku, znie to divne, ale to nemá každý, hh.
Nicki sa krčila na bielom maličkom gauči, v nepohodlnom oblečení a určite jej bola zima...ach keby som sa tak mohol postaviť a nemal niečo s nohou, hneď by som si lahol vedľa nej, zakryl ju a ohrial..

,,Good morning little sunshine!!" skočil mi na polku postele Louis a na tvári mal vyškerený úsmev.
,,Koľko je hodín ?" spýtal som sa rozospato.
,,Slnko je už dávno na oblohe, je 10 hodín ty lenivec !" smial sa naďalej.
 ,,Hej, veď je chorý, nechaj ho," ťahal ho za rukáv Liam preč z mojej postele. Keď si predstavám aký bol z toho včera Louis zrútený a teraz je vyškerený ako keby som vyzeral jak neviem čo.
Louis sa hundravo postavil vedľa Zayna.
Niall sedel vedľa Nicki, ktorá už bola hore, na gauči a o niečom sa rozprávali.
,,Nicki, nemôžeš tu so mnou stále byť..mala by si sa isť umyť, prezliecť a podobne," oslovil som ju, aby si mi všimla. 
Postavila sa podišla ku mne a dala mi pusu na líco so slovami : ,,Aj tebe dobré ránko, zlatko.. A ty ma vyháňaš ?!" 
,,Nie, veď potom môžeš prísť rovno za mnou," mrkol som na ňu.
Chalani so mnou zostali. No skôr zostali s mojou veľkou plazmou, kde sledovali futbal a s kopou jedla čo som dostal, ale aspoň tu nie som sám. 
Len Niall s ňou šiel do hotela, kde jej aj Louis dal včera tašku. 
Nicki mi vlepila sladký bozk. Bola trošku rozmazná a strapatá, no stále bola chutná.
Žiarlivo som sledoval ako odchádzajú z mojej izby. 
,,Veď idú len do hotela a ona nevie kde je..počkať, ty žiarliš!" zasmial sa Zayn a sadol si vedľa mňa, no našťastie jemnejšie ako Louis.
,,N-nežiarlim!" zakoktal som trochu výbušne. 
V tom ma trochupichlo v hlave, tak som sa musel znova nadýchnuť a ukludniť.
,,Všetko v pohode?" spýtal sa Liam podávajúc mi čaj.



Harry: 



Nicki:




-Ďakujem, za komentáre, ktoré by ma znova potešili :33 Možno, to vyzerá trošku nudne,ale bude lepšia! :) (časť bola trochu dlha, no) :D
V blízkej dobre pridám dalšiu :) 
-Nicki (blogger)