#27. One Way or Another

Ďakujem, za vaše milé komentáre, že sa Vám páči

moja story :) Budem sa ich snažiť pridávať 

častejšie :)

-

(už normálne, pohľad Nicki)

Plakala som na studenej zemi, po "incidente" ktorý sa pred chvíľkou stal, pri veľkej posteli v jednej z izieb Niallovho bytu. 

Zubami som si hrýzla do rukávov hrubej Niallovej mikiny, z očí mi padali slzy a hlavu som mala položenú v kolenách. 

Cítila som sa zvláštne. Dnešný deň proste nie je moc dobrý. Nie, nie je vôbec dobrý!

 Niall ma pobozkal. Takto to nemalo byť, toto sa nemalo diať.

Zozadu ma odrazu objali ruky.

Utrela som si slzavé oči a pomaly som sa otočila.

,,Neviem prečo som to urobil Nicki, mrzí ma to.." pozerali sa na mňa smutné modré oči, kľačal a na tvári mal nevinný výraz.

Nevedela som čo mám robiť. S Harrym som ako keby rozhádana, pretože Melanie mu nakecela hovadiny, ale chýba mi aj tú chvíľu čo s ním nie som a potrebujem ho. 

A Niall.. je kamárát, čo ma dnes "prichýlil" a ktorý ma miluje. Práve mňa.. nemôžem sa hnevať za to, že vyjadril city ku mne. Aj keď som zadaná, aspoň ešte dúfam..

,,Prosím povec niečo," povedal mi smutne a hľadel mi rovno do očí. Mala som pocit,že už už bude plakať a to by som nechcela. Chytil mi svojou rukou moju, ktorú som mala položenú na stehne. 

,,Prosím," smutne naliehal. 

Chcela som niečo povedať. Skutočne. Len som proste v tej chvíli zo sebe nevedela vydať ani hlásku.

,,Ja, nemôžem Niall...prepáč," vydala som nakoniec zo seba, no uhla som pohľadom.

Nemohla som sa totiž pozerať na ten jeho smutný výraz.

,,Ja viem.. je to moja vina. Všetko. Nemal som ťa pobozkať," povedal mi smutno.

 Každé jeho slovo ma bolelo. Neviem prečo, len mi ho bolo moc ľúto.

,,Nemôžeš za to čo cítiš," odpovedala som mu pravdivo.

,,Ja viem... Nicki, ja o pár minút odchádzam.. prídu po mňa chalani a ideme na letisko a do toho Nemecka, ale môžeš tu ostať keď chceš cez noc, veď som ti to už vravel," zmenil radšej tému..

,,Môžem..?" spýtala som sa. 

,,Samozrejme," nesmelo sa usmial a postavil sa a zmizol v chodbách svojho bytu.

Postavila som sa tiež, prešla som do veľkej luxusnej kuchyne, kde práve niečo jedol.

,,Niall ?" spýtala som sa ho.

Otočil sa spoza chladničky, keď započul môj hlas. 

V jednej ruke držal plechovku Spite, a skúmal moju tvár pohľadom. Už nemal taký smutný výraz.

,,Ďakujem za všetko.. za to, že si ma v tom lejaku a keď som sa "pohádala" dnes s Harrym prichýlil k sebe, ..ďakujem," podišla som k nemu a objala som ho. 

Nečakal to.

V takomto vrúcnom kamarátskom objatí sme zostali dosť dlho, až pokým niekto nezazvonil.

Niall ma pustil zo slovami, že je to asi šofér, kvôli tomu, že letí s chalanmi do Nemecka, a že tí sú pravdepodobne v aute. 

Išiel si po nejaké veci do izby, tuším pas a podobné, a ja som prebehla zatiaľ otvoriť dvere.

No, keď som otvorila dvere šofér tam nestál. 

Stál tam niekto iný. Harry.

Stál vo dverách, mal na sebe obyčajné čierne tričko, rifle a biele conversky.

Bola som u Nialla. Stála som pred ním  v Niallovej mikine a nohy som mala holé. 

,,Harry, " preskočil mi hlas a do očí sa mi znovu hrnuli slzy.

,,Nicki?" spýtal sa prekvapene keď ma zbadal.

Podišiel ku mne, no nepozrel sa mi do očí. V jeho tvári už nebol krásny úsmev, ako zvyčajne keď sme spolu boli, ale smútok.

,,Musíme sa porozprávať.. Ona ti klame a," začala som hovoriť Harrymu, no skočil mi do reči: ,,Hmm to je fakt zaujímavé. A prečo si tu vlastne teraz? U Nialla? Len v mikine?" spýtal sa  a v jeho hlase som počula náznak zlosti. 

Svoju potetovanú ruku mal opretú o rám dverí, a už mi hľadel do očí. 

Tváril sa nahnevane, smutne .. veľa emóci ním prechádzalo nevedel čomu má veriť.

Za nami sa vynoril Niall s kuframi a keď nás zbadal hneď povedal, že sa ponáhla a že už musia ísť.

,,Harry, keď som ťa vtedy videla s ..Melanie," jej meno som vyslovila ťažko, ,, Tak som nevedela čo mám robiť.. nečakala som to. Bolelo ma to. Išla som tmavými ulicami Londýna ignorovala som dážď.. až som narazila na Nialla. 

Všetko som mu povedala a tu som len preto, že som bola celá premočená a uplakaná a bola som z toho všetkého smutná a domov som ísť nechcela. 

A teraz to nie je  tak ako to vyzerá, ja by som..," snažila som sa mu všetko vysvetliť. 

Skúmal ma očami, príjmal všetky informácie a rozmýšlal.

,,Nicki.." povedal smutne, otočil sa odo mňa smerom k Niallovi.

,,Počkám ťa dole," povedal náhlivo, venoval mi jeden pohľad. Jeho zelené oči, do ktorých mu padali kučeravé vlnky sledovali moju tvár.

Zobral jeden kufor Niallovi a buchol dvermi, pred mojimi očami. 

Možno to urobil schválne možno nie. Čo sa, ale touto konverzáciou vyriešilo ?..

,,Budem sa mu to snažiť vysvetliť," povedal mi súcitne Niall, obliekol si bundu, podal mi kľúče a objal ma. 

,,Dávaj si pozor.. prosím neplač," povedal mi, zahľadel sa mi do očí a odišiel.

Zostala som vo veľkom tmavom Niallovom byte sama. A aj som sa tak cítila... Ach Harry prečo ma nechápeš ..

Harry:

 

-Dúfam, že sa vám časť páči. Zmení sa tam aj niečo.. veď uvidíte. Tešte sa na dalšiu a komentár by ma potešil :))

-Nicki (blogger)