#25. One Way or Another

Možno je časť trošku kratšia.. ale dúfam, že sa Vám páči.

Prepáčte ešte raz, že nepridávam častejšie. 

-

,,Harry," povedala som koktavo, hlas mi pri vyslovení jeho mena klesal a slzy sa mi hrnuli do očí.
Stála som pred ich stolom asi dva metre.
Keď obaja začuli môj hlas a svoje tváre natočili na mňa, videla som v Harryho očiach smútok.
,,Nicki?" povedal potichu, chrapľavým hlasom.
Dievča v úzkych, modrých šatách, ktorá sedela vedľa neho sa usmievala. Melanie.
Nevedela som čo mám robiť.. chcela som z tade utiecť niekde preč, no nevedela som sa pohnúť.. ako keby som sa zasekla.
Harry na mňa stále hľadel ako keby som mu práve vytrhla srdce z hrude. A to som pri tom nič nespravila.
Melanie odo mňa odvrátila pohľad, chytila si oboma rukami Harryho tvár, natočila ju k sebe a.. Pobozkala ho. 
Harry bol smutný, no nebránil sa.
Nedokázala som to.. nevedela som čo mám robiť. Cítila som sa bezvýznamná.. asi mala ona viac než ja.
Nasťastie som sa už dokázala hýbať, a nebola som "zaseknutá".. .
Rozbehla som sa preč z tej hnusnej kaviarne, slzy mi tiekli po tvári, a aby toho nebolo dosť, už nebolo vonku pekné slniečko, ale lialo.  A poriadne.
No ja som si dážď nevšímala, ignorovala som ho.
Prechádzala som sa chladnými ulicami Londýna, a plakala som ..stále.
Bola mi zime, keďže som mala na sebe len tielko so svetríkom, no zimu som sa snažila v sebe potláčať
Nechcela som ísť domov, nechcela som aby ma takto niekto videl.
Ani poriadne neviem kam moje kroky smerovali, len som stále kráčala.
Kráčala som už asi 3 hodiny..neuveriteľný chlad vonku a zima ma premohli, bola som celá premočená a určite by som vyplakala aj celú rieku.
Dostala som sa do jednej tmavej uličky..nevedela som kde som, lebo som len stále kráčala, tak som sa radšej otočila a rýchlym krokom som prešla cez prechod.. no nevšimla som si tmavé auto.

Ledva predo mnou zabrzdilo, Nič sa mi nestalo, len som to všetko čo sa dnes stalo nezvládla.. tak som padla na zem pri to veľké auto a znova som sa rozplakala.
Sedela som na studenej zemi, tvár som si založila do kolien. 
Svetlá auta, v tme silno svietili a zvýrazňovali tmavú ulicu kde neboli lampy.
,,Nicki? Si v poriadku? Nie si zranená, že?" spýtal sa ma známy hlas írskym prízvukom prekvapivo a ustráchane.
Zdvihla som tvár smerom hore. Nado mnou stál Niall so strachom v očiach.
Prikývla som, že zranená nie som.
Prečo to musí byť on? Prečo vždy oni ? Ach, ten hnusný osud.. 
,,Čo sa stalo..? " klesol hlasom, keď zbadal že som celá pre mokrá, rozmazaná a že plačem.
Sadol si na zem, vedľa mňa.
,,Nič!" odvrkla som, odsotila som ho od seba a snažila som sa postaviť, no podlomili sa mi kolená a zase som nešikovne padla na zem.
Nechcela som si svoju zlosť odbiť na ňom, snažil sa mi pomôcť. Oprela som si hlavu o jeho rameno a potichu som vzlykala..
,,Nicki, " prehovoril po chvíľke potichu, ,,Je tu zima, prší, musíme ísť dnu.. Všetko mi musíš vysvetliť, "
,,Jaa nikam nejdem," povedala som suverénne, no stále som v hlase mala smútok.
Spomenula som si ako som raz šla v daždi, a Harry ma prichýlil..Plakala som, znovu a stále.
,,Keď sa  z tadeto nechceš pohnúť, tak ja to vyriešim inak," postavil sa. 
Blonďavé vlasy mu svietili v tme za svetla naštartovaného motora jeho auta, pred ktorým sme obaja sedeli.. 
,,Č-čo robíš?" preskočil mi hlas, keď ma zodvihol jemne zo zeme.
Držal ma na rukách a pozrel sa mi do tváre.
Jeho modré oči, skúmali môj smutný, vystrašený výraz. Určite som vyzerala ako troska.
Teraz sme boli už obaja úplne premočený...
Položil ma do zadu, do jeho veľkého auta.
Lahla som na veľkú sedačku vzadu v aute, celá som sa triasla.. v hlave sa mi premával Harry. 
Vedela som, že ma Niall ľúbi od prvého momentu, ako ma zbadal ešte len v klube Adioos, ale ja som na to teraz vôbec nechcela myslieť. 
Bol mi kamarát, ktorého som teraz skutočne potrebovala, aj keď som si v hlave hovorila, že nechcem nikoho. Ale potrebovala som.. Oporu.
Niall cezo mňa prehodil jeho suchú veľkú mikinu, ktorú mal položenú v aute.
Prešiel k volantu, naštartoval svoje veľké auto a viezol ma cez veľký upršaný Londýn preč..ani neviem kam.


,,Kde som to?" spýtala som sa rozospato, keď som sa ocitla na veľkej koženej pohovke v elegantnej, útulnej obývačke. Ešte bola tma.
Veľký byt osvetlovalo len slabé svetlo lampy, pri veľkej plazme na stene.
,,U mňa," povedal mi, v rukách niesol horúci čaj, už bol prezlečený v čistom a smeroval smerom ku mne, ,,V aute si zaspala, tak som ťa odniesol hore. Je 9 hodín večer, spala si tu len takú hodinku," povedal mi podávajúc čaj.
,,Ech, ďakujem," povedala som mu.
,,Môžeš mi všetko vysvetliť ? Prečo si šla tou nebezpečnou časťou Londýna sama? A prečo si plakala?" zaujímal sa starostlivo.
,,Niall ..ja," zakoktavela som znovu, ,, Ja nemôžem," povedala som mu a zase sa mi spustil prúd slz.
,,Ublížil ti snáď niekto?" rozmýšlal.
,,Harry?!?" povedal po chvíľke, no v jeho hlase som počula náznak zlosti.
Prikývla som. 
Postavil sa odo mňa preč. ,,Hneď som tu, daj si zatiaľ sprchu, alebo čo," povedal nahnevane.
,,Niall, nikam ne-" ani som nestihla dohovoriť, a už sa zabuchli dvere a on odišiel preč z domu.
Nevedela som kam ide, nič mi nepovedal, ale mala som tušenie kam asi. Hľadala som v jeho veľkom dome kúpeľku, až som ju nakoniec našla.
Zľakla som sa samej seba pri pohľade do zrkadla.
Mala som kruhy pod očami, bola som rozmazaná (celý makeup, špirála), vlasy som mala strapaté a veci som mala ešte trochu mokré od dažda.
Vyzliekla som sa a spustila som na seba prúd horúcej vody. 
Zmyla som si rozmazaný makeup, umyla si vlasy a telo...rozmýšľala som a dokonca aj vo vani mi začali tiecť slzy.
Poutierala som sa, obliekla som si jednu veľkú tmavomodrú mikinu, čo mi tam prichystal Niall a napísala som sms mame, aby sa nebála.
,,Mami, ehm, spím u kamarátky. Neboj sa o mňa. Zajtra mám riaditeľké voľno v škole, ráno ale ešte prídem. Lúbim ťa, pa," -Nicki.
Klamala som jej. Vôbec som nemala náladu ísť domov, a ani len do školy.. Zavolala som ešte bratovi Krisovi, a sľúbil mi, že ma nebonzne.
Mama mi našťastie uverila, a odpísala mi, že teda dobre.
Harry mi nevolal. Nepísal. Nič. Ako keby o mňa stratil úplne záujem. A ja som ho tak neskutočne milovala..
Ležala som na gauči, mokré vlasy sa mi rozprestierali na vankúši, a bola som prikrytá pohodlnou dekou.
Bola som hladná, pretože som nejedla od obeda, ale nemala som náladu jesť. Ak sa to tak dá povedať.
Rozmýšlala som nad dnešným dňom.. nad Melanie a Harrym. Skoro som zaspala no v tom niekto hlasným hukotom otvoril dvere.
,,Niall?" odokryla som sa, vyšla som bosá pošpičkách z obývačky a nakukla som smerom na chodbu.




Niall :





Nicki:

-Stalo sa tam veľa zmien.. veď uvidíte ako to bude dalej pokračovať. V blízkej dobe pridím dalšiu :) Komentár by potešil :)
-Nicki (blogger)